Spomienka na Otto Šimka: Bojovník so silným príbehom
So zármutkom oznamujem, že môj dobrý priateľ a kolega, Otto Šimko, nás opustil vo veku 101 rokov. Pán Šimko sa celý svoj život vyhýbal úlohám, ktoré mu predpisovali nedemokratické režimy, a dokázal obstáť v najťažších časoch, pričom svoje hodnoty nekompromisne bránil.
Život ako svedectvo histórie
Na fotografiách z januára 2018 je zobrazovaný s Rádom Ľudovíta Štúra II. triedy, pričom jeho život bol plný záslužných momentov a neúnavnej aktivity. Napriek jeho pokročilému veku mal Otto stále nielen jasné myšlienky, ale aj svoju energiu, ktorou dokázal inšpirovať iných.
Na chodbe zariadenia pre seniorov Ohel David v Bratislave, kde pán Šimko žil, mi vždy padli do oka dvere jeho bytu. Jeho neprítomnosť mi teraz zanecháva pocit prázdnoty. Častokrát som sa pýtal, ako dokáže s takou statočnosťou čeliť všetkému pred ním, a odpoveď na túto otázku ostáva skrytá v mnohých čriepkach jeho života.
Osobnosť renesancie
Otto Šimko totiž nebol len pamätníkom Holokaustu; bol to novinár, bojujúci v Slovenskom národnom povstaní (SNP), ale aj právnik, intelektuál a politický väzeň. Málokto si uvedomuje, aký dôležitý je jeho odkaz. Židia na Slovensku za jeho odchodom smútili ako za „svedomím nedemokratických režimov“ a jeho úmrtie bolo smútené po celej krajine.
Počas svojho života sa Šimko angažoval v otázkach spravodlivosti a pravdy, pričom dokázal byť nezlomným hlasom tam, kde to iní vzdávali. Každý rozhovor s ním bol povzbudením a inšpiráciou, a jeho odvážne potieranie antisemitizmu a presadzovanie demokracie zostáva krédom mnohých z nás.
Spomienka na kontext jeho činnosti
Narodený 1. júna 1924 v Topoľčanoch, Otto prežil detstvo v Nitre, kde vnímal ideály prvej Československej republiky. Ako mladý muž si nikdy nepredstavoval, že antisemitizmus by mohol byť realitou, pretože vyrastal v prostredí, kde bola tolerancia a racionálny diskurz normou. Jeho pochopenie sveta bolo formované otvorenosťou a akceptáciou.
Odkaz, ktorý pretrvá
Aj po jeho odchode zostáva odkaz Otto Šimka silný a jasný. Pripomína nám, že odolnosť voči útlaku a boj za spravodlivosť sú povinnosťou každého z nás. Naše spomienky na neho nesmú ostať len v hrdinských príbehoch, ale musia nás inšpirovať k aktívnemu občianskemu životu.
Pán Šimko, ako symbol odolnosti a hrdinstva, zanechal za sebou bohatstvo skúseností a dokázal, že aj v ťažkých časoch je možné stáť pevne na svojich pôdach. V akomkoľvek okamihu, keď budeme kráčať chodbami, ktoré sme zdieľali, budeme s ním aj naďalej prežívať tú otázku: „Ako to asi robí?“
