Vo veku 101 rokov zomrel Otto Šimko, posledný svedok holokaustu
Otto Šimko, vážený topoľčiansky rodák a bývalý účastník Slovenského národného povstania, zomrel vo veku 101 rokov. Jeho odchod je obrovskou stratou nielen pre rodinu a priateľov, ale aj pre spoločnosť, ktorá si pamätá jeho odvážny život ako jeden z posledných živých svedkov holokaustu. Šimko, právnik a novinár, zanechal za sebou dlhú a významnú kariéru, ktorá reflektuje kľúčové momenty histórie Slovenska.
Celebrovanie odvážneho života
Svoje posledné dni prežil Šimko doma obklopený blízkymi, pričom jeho odkaz pre žijúce generácie zostáva silný. Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike oznámil jeho úmrtie so slovami: „Otto Šimko, svedomie nedemokratických režimov, už nie je medzi nami. Dnes v noci nás navždy opustil.”
Šimkov rodinný príbeh
Otto sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch do rodiny uznávaného advokáta, Artúra Šimka, ktorý sa podieľal na založení Slovenskej národnej rady. V jeho rodine bola tradícia vlastenectva silne zakorenená, čo sa odrážalo aj v jeho živote. Od mladosti sa aktivne zapájal do verejného života a dokonca napísal báseň pri príležitosti vzniku Československej republiky.
Osudové chvíle počas holokaustu
V období druhej svetovej vojny prežil rozsiahle utrpenie. Keď v roku 1942 odchádzali prvé transporty Židov z Nitry, Šimko sa práve nachádzal vo Svätom Jure pri práci na odvodňovacom kanáli. Jeho rodičia a rodinní príslušníci sa ocitli v nebezpečenstve, pričom jeho otec bol už v tom čase vo väzení. Kým Otto prežíval komplikovanú situáciu, strýc mu zabezpečil falošný úradný dokument, ktorý mu pomohol vyhnúť sa deportácii.
Účasť na SNP a život po vojne
Po vojne Šimko vyštudoval právo a stal sa súčasťou štátnej správy, avšak po politických čistkách bol donútený pracovať ako sústružník. Napriek ťažkostiam sa venoval novinárskej činnosti a považoval túto etapu za jednu z najšťastnejších vo svojom živote. Počas normalizácie jeho kariéru znovu ohrozili, no nakoniec ako podnikový právnik našiel svoje miesto aj pod sledovaním ŠtB.
Odkaz a dedičstvo
Šimko získal mnoho ocenení, vrátane Ceny Pamäti národa a štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2024 sa stal čestným občanom Topoľčian a jeho odkaz žije ďalej. Predsedkyňa Zuzana Čaputová ako aj premiér Robert Fico ho považovali za symbol statočnosti a vzoru pre budúce generácie.
Spomienka na jeho tvárnosť
Otto Šimko nie len preklenul obdobie teroru a útlaku, ale stal sa aj hlasom pamäte pre tých, ktorí prežili holokaust, a podporoval dôležitosť pripomínania si tejto histórie. Jeho dielo bude navždy súčasťou slovenskej kultúry a identity.
