Zónácie národných parkov: Výzvy a potreba ochrany našich území
Reforma národných parkov na Slovensku, iniciovaná ministerstvom životného prostredia pod vedením Jána Budaja, sa ocitá v rozhodujúcej fáze. Je potrebné dokončiť tento proces nielen na získanie európskych financií, ale predovšetkým na zlepšenie správy a ochrany národných parkov v našej krajine. Kým už päť parkov prešlo zónovaním, Tatranský národný park, Nízke Tatry, Malá Fatra a Poloniny stále čakajú na dokončenie schvaľovacích procesov. Navyše, čas na dokončenie sa kráti, a história naznačuje, že predchádzajúce snahy boli často urýchlené a zahŕňali nedostatočnú participáciu rezortných organizácií.
Legislatívna ochrana národných parkov je kľúčová, pretože nové zónové rozdelenia posunú stupeň ochrany v zónach. Zóny A s najvyšším, 5. stupňom ochrany a zóny D s 2. stupňom budú znakom posunu k väčšej ochrane území. Napriek tomu, v súčasnosti schválené zónacie vyvolávajú obavy, že mohli byť spracované len s minimálnou kvalitou a účasťou odborníkov.
Kritika a nedostatky v ochrane prírody
Na scénu prichádza množstvo kritiky ohľadom nedostatočného vyčleňovania bezzásahových území, čo vyústilo do nedostatočnej ochrany biotopov vzácnych druhov, ako je hlucháň hôrny, významný pre zachovanie ekosystémov. Pritom medzinárodne uznávaná správa od Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) zahŕňa aj iné kriteria než len výmeru bezzásahových plôch, pričom sa kladie dôraz aj na tradičné ekologické poznanie a hospodárenie, ktoré bolo v minulosti typické pre slovenský kraj.
Najväčšie problémy súvisia so zlým priradením ekologicko-funkčných priestorov a rozdrobenosťou zón. Časté priradenia týchto priestorov nezohľadňujú reálny stav a potenciál území, a často sa ohraničujú v súlade s pozemkovými parcelami, namiesto toho, aby sa vychádzalo z biodiverzitných hodnôt a unikátnych lokalít. Tieto nedostatky môžu mať za následok ďalšie komplikácie v správe národných parkov a ich ochrane.
Budúcnosť národných parkov a snaha o zlepšenie
Ako sa blížia termíny na ukončenie zónovania, nevyhnutnosť zlepšiť spravovanie a implementáciu ochranných stratégií je evidentná. Mnohé organizácie a vlastníci území deklarujú chuť na ochranu, avšak je potrebné, aby sa na procesoch zúčastnili všetky relevantné subjekty, dbajúc na ochranu kvalitného prírodného dedičstva a biodiverzity.
Reforma národných parkov je viac než len administratívne cvičenie; je to povinnosť voči budúcim generáciám a nášmu životnému prostrediu. Ak budeme ignorovať tieto výzvy a nedostatky, riskujeme, že stratíme cenné územia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity. Nechajme si priestor na zamyslenie, akú budúcnosť chceme pre náš vzácny prírodný poklad.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/zonacie-narodnych-parkov-problematicke-dedicstvo
