Referendum o ústavných zmenách v Kazachstane
V Kazachstane sa 15. marca 2026 uskutoční referendum, ktorého predmetom sú zmeny v ústave. Tieto navrhované zmeny môžu, ak budú schválené, ešte viac obmedziť slobodu prejavu v tejto stredoázijskej krajine. Informácie o tomto referende poskytla agentúra AFP.
Podľa denníka Kazachstanskaja pravda sa navrhuje zrušiť hornú komoru parlamentu, teda Senát, a prejsť na jednokomorový zákonodarný zbor. V súčasnosti v zákonodarnom zbore dominuje strana Amanat, kým mnohé opozičné hnutia sú zakázané. Okrem toho majú zmeny zahŕňať aj obnovu úradu viceprezidenta.
Niektorí odborníci vnímajú tieto zmeny ako krok smerom k príprave podmienok pre nástupcu Kasym-Žomarta Tokajeva, ktorý je prezidentom od roku 2019 a už oznámil, že v roku 2029 sa neplánuje uchádzať o ďalšie voľby. Zmeny by tiež mohli obmedziť slobodu prejavu tým, že zavádzajú ustanovenia, ktoré zakazujú verejné vyjadrenia, ktoré „podkopávajú morálku spoločnosti alebo narúšajú verejný poriadok“. To dáva štátu možnost ľahšie potláčať právo na protesty pod zámienkou ochrany národnej bezpečnosti či mravnosti.
Ďalším aspektom týchto zmien je symbolické zníženie postavenia ruského jazyka, ktorý je stále rozšírený v oficiálnom styku. Novela zákona navrhuje, že ruština sa v oficiálnych dokumentoch bude používať „popri“ kazaštine, pričom už nebude jej rovnocenným ekvivalentom.
Tokajev nedávno vyhlásil, že plánované ústavné zmeny by mali zásadne prebudovať celý systém štátu, pričom Kazachstan sa snaží premeniť na „prezidentskú republiku s vplyvným parlamentom“. Po krvavých protestoch proti vysokým životným nákladom, ktoré v januári 2022 vyžiadali 238 obetí, Tokajev prisľúbil reformy politického systému a odstavil od moci svojho predchodcu Nursultana Nazarbajeva, ktorý krajinu viedol takmer tri desaťročia.
V súčasných podmienkach, kde sa zmeny a reforma politického systému javia ako stále dôležitejšie, ostáva otázkou, aký dopad budú mať na demokratické procesy a slobodu občanov v Kazachstane.
