Zodvihol sa z bránky, aby sa pripojil k liturgii, a dostal gól – príbeh Vladimíra Mikluša Sekeru
V tretej lige stolného tenisu nastala kuriózna situácia, keď otec Vladimír Mikluš Sekera, gréckokatolícky kňaz, nastúpil na zápas so svojimi tromi synmi. Jeho kapsička zdôraznila silné spojenie medzi rodinou a viere, čo tento kňaz od detstva prežíval. Od malička ho do chrámu ťahala jeho babka, a tak sa v ňom utvrdila túžba stať sa farárom. Svedectvo o tejto ceste predstavuje úžasný príbeh o zápase viery s každodennými výzvami.
V spomienkach sa Vladimír odráža na svojich časoch na gymnáziu, kde ho prezývali Ježiško pre jeho časté miništrovanie. Pamätá si, ako raz opustil bránu futbalového zápasu, pretože sa chystal na liturgiu – a dostali gól. Jeho priatelia sa cítili sklamaní, no pre neho bola prevaha duchovného života v tom momente nevyhnutná.
Samko, autista s túžbou po víťazstve
Ďalší pozoruhodný príbeh posúva hranice empatie a porozumenia. Sam Dečo, tridsaťročný Košičan, ktorý žije s Aspergerovým syndrómom, odhalil, ako sa jeho život zmenil a obohatil o výstavy legových modelov, víťazstvá na špeciálnych olympiádach a vystupovanie v médiách. Svoju túžbu po víťazstve, bez ohľadu na prekážky, pretavil do konkrétnych úspechov.
Samko tvrdí, že vo svete vníma veci inak, sen o legolande sa mu splnil po 17 rokoch. Rovnako ako Vladimír, aj on zdôrazňuje, že sloboda a osobná vášeň sú kľúčové pre šťastný život. Jeho otec, Pavol Dečo, hovorí o náročnej, ale krásnej ceste starostlivosti o syna a o tom, ako sa ich rodina naučila žiť s autizmom.
Kulinárske umenie a tradície východného Slovenska
V predvianočnom období sa v Dennom centre v Humennom konala súťaž v točení holúbkov, kde sa gazdinky predviedli so svojimi tradičnými receptami. Diskusie o tom, ako variť správne holúbky, odhalili autentické východniarske recepty a variácie, ktoré podliehajú moderným trendom. Plnené kapustné listy sú v tejto oblasti nielen kulinárskym zážitkom, ale aj tradíciou prenášanou z generácie na generáciu.
Libuša Čopáková, známa gazdiná, zdieľa tajomstvá svojich receptov a prezrádza, aké jemnosti sú v chutiach holúbkov. Takto sa východniari snažia zachovať kultúrne dedičstvo aj v súlade so súčasnými kulinárskymi štýlmi.
Vianočné koledy a ich historický pôvod
Koledy, ktoré spievame počas Vianoc, sú neoddeliteľnou súčasťou našich sviatkov a ich význam je znásobený ich históriou. Pôvod slova „koleda“ siaha až do latinského slova „calendae“, čo označuje prvé dni v mesiaci. Od 14. storočia sa začali koledy spájať so zvykom spievať bohatším, aby si vyžiadali výslužku. Tieto tradície prežívajú dodnes, pričom prispievajú k jedinečnej atmosfére Vianoc.
Detský folklórny súbor Slniečko z Detvy dokazuje, že s dobrou melódiou a nadšením sa dokážu koledy preniest do moderného kontextu, pričom si zachovávajú svoj tradičný nádych. Pre mnohých z nás sú vianočné piesne symbolom rodinnej súdržnosti a šťastia, ktoré prežívame len raz do roka.
Vianočné a kultúrne tradície, ako aj vnútorné boje jednotlivcov, sú súčasťou nášho každodenného života na východnom Slovensku. Ich rôznorodosť odráža nielen miestne zvyky, ale aj naše osobné cesty a túžby, ktoré sa stávajú viditeľnými v radostných oslavách, ako aj v zamysleniach nad našimi hodnotami.
