Napätie na Blízkom východe a jeho dopad na Slovensko
Situácia na Blízkom východe sa opäť vyostruje a s tým súvisí aj znepokojenie týkajúce sa globálnej ekonomiky. Podľa analytikov z VÚB banky sa očakáva, že tento novej konflikt prinesie ďalšie energetické a inflácie šoky, ktoré môžu mať významný dopad aj na slovenskú ekonomiku. Už len štyri roky po začiatku vojny na Ukrajine, globálne trhy čelí ďalšiemu potenciálnemu zhoršeniu, ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť ceny energií, výrobu a životnú úroveň domácností v Slovenskej republike.
Strategický význam Hormuzského prielivu
Kladným bodom napätia na Blízkom východe je Hormuzský prieliv, ktorý plní úlohu strategickej tepny svetového obchodu. Prevažne cez tento prieliv prechádza približne tretina globálnych dodávok ropy a pätina skvapalneného zemného plynu. Rovnako je tento prieliv dôležitý pre transport hnojív, hélia a síry, teda komodít, ktoré majú kľúčový význam pre poľnohospodárstvo a priemysel. Akékoľvek obmedzenie dodávok týchto surovín môže mať multiplikačný efekt, čo by mohlo výrazne zasiahnuť ekonomiku Slovenska.
Očakávané dôsledky inflácie
Analytici predpokladajú, že konflikt na Blízkom východe by mohol byť na najbližšie mesiace zvládnuteľný, avšak jeho ekonomické dôsledky by mohli pretrvávať dlhšie. Očakáva sa, že inflácia v eurozóne by mohla na konci roka 2026 prekročiť hranicu štyroch percent, pričom na Slovensku by mohla dosiahnuť až šiestich percent.
Situácia na slovenskom trhu s pohonnými hmotami
Až doteraz sa dopady geopolitického napätia na slovenských motoristov prejavili len mierne. Ceny pohonných hmôt rástli veľmi pozvoľne a v porovnaní s priemerom v EÚ sú ceny benzínu nižšie o približne 20 centov na liter. Avšak analytici varujú, že tento stav nie je dlhodobo udržateľný. Marže na pohonných hmotách nemôžu trvať večne, a s poklesom dodávok ropy sa očakáva rast cien energií naprieč ekonomikou.
Dopad na ceny potravín a životnú úroveň
Rostúce ceny hnojív a energie sa nedokázateľne premietnu do cien potravín, pretože to povedie k zvýšeným výrobným nákladom a nižším výnosom v poľnohospodárstve. Tento rast nákladov sa určite cíti aj v priemysle, ktorý bude čelí zvýšeniu výrobných nákladov. Nedostatok surovín, ako sú síra alebo hélium, naruší dodávateľské reťazce, predovšetkým v sektore elektrotechniky. Zásoby zemného plynu v EÚ sú na najnižšej úrovni za roky, čo len umocňuje tlak na infláciu.
Pokles reálnych miezd a spotreby
Reálne mzdy na Slovensku, t.j. mzdy upravené o infláciu, sú ohrozené. Firmy majú tendenciu reagovať na zmeny nákladov so zreteľným odstupom, a preto zvyšovanie platov zaostáva za rastom cien. Táto zložitá situácia môže mať negatívny dopad na spotrebu, pričom domácnosti si budú musieť dovoliť menej tovarov a služieb. Takáto situácia sa už v minulosti ukázala počas inflačnej krízy v rokoch 2022 a 2023.
Zníženie prognózy hospodárskeho rastu
Slovensko je na tieto šoky mimoriadne citlivé, pretože je silne závislé na zahraničnom dopyte a patrí medzi energeticky náročnejšie krajiny EÚ. Očakávaný rast HDP bol znížený z 1,1 % na 0,5 %, čo je výrazne slabšie oproti celkovej eurozóne. Tento negativní výhľad opakuje aj Národná banka Slovenska, aj keď jej prognóza inflácie je optimistickejšia.
