Vytváranie kvalitného vnútorného prostredia v moderných budovách
V súčasnej dobe trávi človek viac ako 90 % svojho času v interiéroch, čo značne zvyšuje význam kvality vnútorného prostredia. Moderné stavebníctvo si uvedomuje, že už nestačí len sledovať energetickú efektívnosť budov, ale čoraz viac sa kladie dôraz na vytváranie zdravého a komfortného vnútorného prostredia. Odborníci varujú, že kvalita vnútorného prostredia sa nezačína len použitím vzduchotechniky, ale už pri samotnom návrhu budovy.
Pavol Praženica zo spoločnosti Siemens Slovensko a člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy zdôrazňuje, že jedným zo základných aspektov kvalitného vnútorného prostredia je tepelná pohoda. Teplota je prvotným ukazovateľom, ale pri návrhu mikroklimatických podmienok je potrebné brať do úvahy aj tepelnú záťaž vyplývajúcu z prítomnosti ľudí. V priestoroch s väčším počtom osôb dochádza k prirodzeným tepelným prírastkom, čo si vyžaduje iný prístup k regulácii ako pri prázdnych kanceláriách.
Skôr než sa v budovách začnú využívať klasické systémy, moderné budovy čoraz častejšie integrujú do svojich konštrukcií veľkoplošné sálavé systémy, ktoré zabezpečujú rovnomernú tepelnú pohodu a súčasne prispievajú k nižšej spotrebe energie. Nevyhnutnými faktormi pre kvalitu vnútorného prostredia sú nielen teplota, ale aj vlhkosť vzduchu a jeho prúdenie.
Optimalizácia návrhu budov
Pri navrhovaní budov je dôležitá orientácia na svetové strany, veľkosť presklených plôch a spôsob tienenia, pretože všetky tieto faktory ovplyvňujú množstvo tepla a denného svetla, ktoré sa dostáva do interiéru. Kľúčovým prvkom pre zamedzenie prehrievania moderných budov je dynamické tienenie. Samotné žalúzie alebo rolety nestačia, pretože ich účinnosť závisí od prepojenia s inteligentným systémom riadenia, ktorý reaguje na polohu slnka a intenzitu žiarenia.
S rastúcimi letnými teplotami stúpa aj potreba chladenia budov. Odborníci varujú, že nesprávne nastavená klimatizácia môže nielen spôsobovať zdravotné problémy, ale môže tiež zbytočne zvyšovať energetickú náročnosť budovy. Odporúča sa vytvorenie prechodových zón, kde sa pri vstupe z vonkajšieho prostredia udržiava miernejšie chladenie a teplota sa znižuje až pri prechode do kancelárií. Takýto prístup umožňuje telu lepšie sa adaptovať na zmenu prostredia.
Vplyv kvality vzduchu na zdravie
Dôležitým aspektom interiérového prostredia je aj vhodný výber rastlín, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť atmosféru. Avšak odborníci upozorňujú, že biofilné prvky nemôžu nahradiť kvalitné vetranie ani riadenú výmenu vzduchu. V uzavretých priestoroch, kde sa nachádza viac ľudí, sa rýchlo zvyšuje koncentrácia oxidu uhličitého. Pritom vysoké koncentrácie môžu viesť k poklesu kognitívnych funkcií, bolestiam hlavy a únavě.
Nedostatočné vetranie v kanceláriách a školských triedach môže spôsobiť nárast koncentrácie oxidu uhličitého, čo je neznesiteľné predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach, kde sú požiadavky na kvalitu vzduchu mimoriadne vysoké. Nevhodne navrhnuté alebo prevádzkované budovy môžu viesť k syndrómu chorých budov (Sick Building Syndrome), čo má negatívny dopad na zdravie a pohodu ich používateľov.
Energetická efektívnosť v kontexte stavebníctva
Ľudia čím ďalej viac vnímajú potrebu energetickej efektívnosti budov. V súčasnosti existuje tlak na to, aby budovy boli čo najviac samostatné, vyžadovali minimum energetických vstupov a aby ich prevádzka bola energeticky čo najmenej náročná. Riešenia, ktoré kombinujú moderné technológie a inteligentné systémy riadenia, môžu prispieť nielen k zlepšeniu komfortu užívateľov, ale aj k celkovej udržateľnosti projektov v architektúre.
