Aktuálny stav výroby elektriny z uhlia v Európskej únii
Podľa najnovších správ Eurostatu sa v roku 2025 čierne uhlie podieľalo na celkovej hrubej výrobe elektriny v krajinách Európskej únie len 3,7 %, čo zodpovedá 105.601 gigawatthodín (GWh). Hnedé uhlie tiež zaznamenalo pokles a predstavovalo 5,5 % (154.186 GWh) celkového množstva vyrobenej elektriny. Toto výrazne ilustruje trend, ktorý sa v posledných rokoch stabilizoval – podiel uhlia na výrobe elektriny klesol pod 10 % už v roku 2024 a o rok neskôr sa dostal na historické minimum 9,2 %.
Tendencie a dlhodobé zmeny v energetickom sektore
Štatistický úrad EÚ pripomína, že v roku 1990 uhlie predstavovalo viac ako tretinu výroby elektriny na kontinente. Tento podiel sa v priebehu rokov znížil a dokonca sme zaznamenali obdobia mierneho oživenia v rokoch 2011 – 2012 a v rokoch 2021 – 2022. V súčasnosti sa uhlie už nachádza na nižších pozíciách v rebríčku zdrojov energie, pričom v roku 2025 sa umiestnilo na siedmom a šiestom mieste za jadrovými elektrárňami, zemným plynom a obnoviteľnými zdrojmi energie.
Vplyv na produkciu a spotrebu uhlia
Pokles výroby elektriny z uhlia je spojený aj s rekordne nízkymi hodnotami v produkcii a spotrebe tohto zdroja. Odhady naznačujú, že v roku 2025 dosiahla spotreba čierneho a hnedého uhlia v EÚ historické minimum, a to 107 miliónov ton pre čierne uhlie a 184 miliónov ton pre hnedé uhlie. V mnohých krajinách EÚ sa pokračuje v úplnom vyraďovaní uhlia z energetických mixov.
Prípadové štúdie: Zamestnanecké prax a budúcnosť energetiky
Niektoré krajiny, ako je Portugalsko, ukončili používanie čierneho uhlia na výrobu elektriny už v roku 2021. Na Slovensku sa v roku 2024 začalo s postupným ukončovaním výroby hnedého uhlia, hoci osem krajín EÚ stále vykonáva ťažbu hnedého uhlia. Tieto zmeny naznačujú, že energetická politika v Európe sa vyvíja smerom k udržateľnejším zdrojom energie, čím sa znižuje závislosť na tradičných fosílnych palivách.
Záver
V súhrne, vyraďovanie uhlia na výrobe elektriny v Európskej únii dosahuje historické míľniky. V súvislosti so zelenou energiou a udržateľnosťou sa energetické zdroje čoraz viac presúvajú k jadrovým, plynovým a obnoviteľným alternatívam, čo je signalizované nielen poklesom produkcie, ale aj zmenou v spotrebe.
