Priviazaní k radiátoru: Kritika detskej literatúry
V súčasnosti sa detská literatúra zdá byť pod zelenou vodou konzumného priemyslu, pričom skutočná literárna esencia a kvalita sa vytrácajú. Ako knihovníčka na detskom oddelení mám možnosť svedčiť o tom, ako deti s nadšením požičiavajú knihy, ktoré by som si sama nevybrala pre svoje deti či vnúčatá, keďže je tematika často plytká a bezduchá.
Pri vstupe do knižnice sa čitatelia ocitajú uprostred živého a hlučného lunaparku, kde je iba otázkou času, kedy sa stretávajú s gýčom. Ten si nevyžaduje žiadnu zložitú filozofickú analýzu – jeho prítomnosť je okamžitá, očividná a obalená atraktívnymi fasádami. Najvýraznejším zjavom v tejto oblasti je bezpochyby Thomas Brezina, autor detských kníh, ktorého dielo možno prirovnať k masovej výrobe produktov bez originálneho obsahu. S jeho optikou čítame o chlapčenských dobrodružstvách a dievčenských záhadách, avšak bez skutočného prekvapenia či hĺbky.
Moderní detskí čitatelia konsumerujú knihy rovnako mechanicky, ako dospelí sledujú nekonečné televízne relácie. To sa týka aj autorov ako David Walliams alebo Jeff Kinney, ktorých humor je uspokojujúci, no nepotrebuje veľké úsilie na jeho pochopenie. V súlade s týmto trendom Timbry ako Marta Galewska-Kustra a jej fenomén knihy Kubko ponúkajú elegantne navrhnuté gýče s digitálnym leskom, ale bez skutočnej literárnosti.
Fantastické žánre sú obzvlášť náchylné k tejto manipulácii, ako je to vidieť na Rickovi Riordanovi a jeho sérii o Percy Jacksonovi, ktorá pretransformovala antických bohov na tínedžerov z predmestia. Následníci, ako John Flanagan so svojím Hraničiarovým učeňom, sa vyznačujú schématickými príbehmi bez duše, zatiaľ čo Christopher Paolini ohromil čitateľov svojím Eragonom, kde stačil pridať draka a osudové proroctvo na zaplnenie hlbokých literárnych prázdnot.
Na druhej strane, niekoľko autoriek ako Shannon Messengerová a Jessica Townsendová predkladajú magický surrealizmus so slabou vnútornou logikou a literárnou cnosťou; ich dielo sa zmieta medzi hľadiskom pre laickú publiku a pre skutočných milovníkov literatúry. Deje sú preplnené explóziami vizuálnych efektov, ale mnohokrát chýba podstatný obsah, ktorý by deti skutočne zaujal.
Deti sa nechávajú unášať komplexitou vizuálnych predstáv, pričom komiksy skutočne rešpektujú ich dynamický vnímanie. Avšak medzi takými titulmi, ako je Dogman Dava Pilkeyho, sa ukrýva prítomnosť gýču s plochým humorom a primitivistickou vizuálnou estetikou. Rovnako sa nevyhneme fenomenálnej expanzii Kapitána Bombarďáka, ktorý, aj napriek svojmu úspechu, predstavuje novosť bez váhy.
Pritom by sme mali hľadať alternatívy tejto literárne zúfalej situácii. Literatúra, ktorá zostáva hlboká a súčasná, sa nezapritá s marketingom a masovou produkciou, ale ponúka detským čitateľom skutočne obohacujúce príbehy, ktoré formujú ich zmyslenie a kreativitu. To je výzva, ktorou sa naša súčasná detská literatúra musí zaoberať.
