Slovensko v pasci fosílnych palív: miliardy, ktoré mali ekologizovať ekonomiku, skončili v komínoch
Modernizačný fond Európskej únie, disponujúci približne 50 miliardami eur, bol zriadený s cieľom podporiť ekologizáciu ekonomiky v menej rozvinutých členských štátoch. Avšak analýzy poukazujú na to, že nemalá časť týchto prostriedkov sa namiesto prechodu na čisté technológie míňa na podporu fosílnych palív. Slovensko a jeho susedné krajiny sa ocitajú v nebezpečnej situácii, kde využívanie týchto zdrojov prehlbuje ich závislosť na energetických technológiach z minulosti.
V prípade, že by sa vaše mesto rozhodlo investovať do elektrobusov, no väčšinu financií použilo na opravy starých naftových motorov, výsledkom by bola nielen pokračujúca závislosť na nafte, ale aj nedostatok financií na modernejšie riešenia dopravy. Podľa analýzy organizácie CEE Bankwatch, takto sa dostalo do pasce množstvo krajín, vrátane Slovenska.
Modernizačný fond, ktorý bol oficiálne zriadený v roku 2018, vyčlenil značné prostriedky na softvér a zariadenia súvisiace s rozvojom emisií. Avšak, ako tvrdia odborníci, významná časť týchto investícií stále smeruje do projektov, ktoré prehlbujú závislosť na zastaraných technológiách. Na každé tri eurá investované do priaznivých projektov pripadá aspoň jedno euro určené na škodlivé investície, upozorňuje mimovládna organizácia.
Podľa expertov, ako je Gligor Radečić z CEE Bankwatch, doteraz 7,1 miliardy eur, čo predstavuje 35 percent výdavkov fondu, smerovalo do podpory fosílneho plynu, spaľovania odpadu a biomasy. To nastoľuje otázky o tom, či fond skutočne plní svoj zamýšľaný účel.
Miliardy na dekarbonizáciu a pomalý pokrok Slovenska
Investície do dekarbonizácie sú síce pripravené, avšak slovenské podniky musia prestať čakať na výzvy a začať pripravovať projekty, ktoré umožnia reálne využívať tieto prostriedky. Kritické zistenia o čerpaní prostriedkov poukazujú na to, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré v tejto oblasti zaostávajú. Kým iné štáty v regióne úspešne čerpajú prostriedky, Slovensko do polovice roku 2025 reálne využilo len zlomok dostupných financií.
Príčiny tejto situácie môžu byť rôznorodé, no výrazný bude nedostatok proaktívneho prístupu k využívaniu fondov. Štát navyše previedol do fondu dodatočné emisné kvóty v hodnote viac než dvoch miliárd eur, avšak z týchto zdrojov bolo doteraz vyčlenených len 85 miliónov eur na schémy, ktoré namiesto obnoviteľných zdrojov podporujú fosílny plyn.
Čo hovorí Európska komisia o stave na Slovensku?
Európska komisia vo svojej hodnotiacej správe z 17. júla 2026 potvrdila obavy, že investície do fosílnych palív, ktoré sú podporované z Modernizačného fondu, môžu naraziť na nezlučiteľnosť s klimatickým rámcom EÚ. Podľa jej údajov sa približne štvrtina financií spravovaných týmto fondom využila na podporu zemného plynu.
Pre Slovensko, ktoré patrí medzi energeticky najmenej efektívne krajiny v Európskej únii, je dekarbonizácia kľúčovou otázkou. V porovnaní s európskym priemerom spotrebujeme na výrobu rovnakého množstva tovaru či služieb o 40 percent viac energie, čo nás robí extrémne citlivými na akékoľvek výkyvy cien palív.
Alternatívy a budúcnosť ekologizácie
Veľké odhady naznačujú, že rozvoj obnoviteľných zdrojov, ako sú solárna a veterná energia spolu s tepelnými čerpadlami, by mohli významne znížiť závislosť na zemnom plyne. Podľa analýz Inštitútu pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu (IEEFA) by v roku 2024 tieto technológie mohli nahradiť významné objemy skvapalneného zemného plynu. Ak EÚ splní svoje ciele v oblasti rozvoja zelených technológií, dopyt po plyne by mohol do roku 2030 klesnúť o 25 percent.
Európa tak čelí nielen problému s prepadom v prechode na ekologické technológie, ale aj novým geopolitickým rizikám spojeným s dodávkami kľúčových komponentov, ako je to v prípade Číny. Aby Slovensko dokázalo efektívne reagovať na výzvy a napredovať v dekarbonizácii, je nevyhnutné zmeniť prax a zamerať sa na využívanie dostupných fondov s dôvtipom a vizionárským prístupom.
