Referendum v Prešovskom kraji
Referendum v Prešovskom kraji, ktoré sa konalo 5. júla 2026, malo tragickú účasť, keď ani nedosiahlo celoslovenský priemer, ktorý bol 16,1 percenta. V skutočnosti sa k urnám dostalo len 14,37 percenta oprávnených voličov, pričom z 632 888 zapísaných voličov ich len 90 948 využilo svoje právo hlasovať. Tento výsledok podčiarkuje nezáujem obyvateľov a znepokojujúcu politickú atmosféru v regióne.
Nízka účasť a jej dôsledky
Referendum bolo iniciované opozičnou stranou Demokrati na čele s Jaroslavom Naďom, ktorý avizoval, že by za úspech považoval účasť nad 20 percent. Tento cieľ sa však ukázal ako nedosiahnuteľný, keďže nie len že na celonárodnej úrovni účasť neprekročila 20 percent, ale ani v jednom okresu Prešovského kraja sa tento počet voľby nedostal.
Oporou referenda bola predovšetkým nedôvera občanov v politiku a frustrácia zo situácie na Slovensku. Výsledky naznačujú, že aj sympatizanti opozície, ktorých podpora bola podstatná, sa v prevažnej miere rozhodli od hlasovania upustiť. Porovnanie s parlamentnými voľbami v roku 2023 ukazuje, že zatiaľ čo sa členovia voličskej základne opozície zúčastnili volieb vo výrazne vyššej miere (66,7 percent), referendum ignorovala viac ako polovica potenciálnych voličov.
Situácia v iných regiónoch
V Košickom kraji sa situácia ukázala byť podobne alarmujúca, kde v troch okresoch neprekročila účasť 10 percent. Tento nedostatok záujmu naznačuje hlbokú krízu vo vnútropolitických vzťahoch a dôveru verejnosti vo voľby a referendá. V dvoch obciach Prešovského kraja sa na referendum neprišiel hlasovať nikto, čo je alarmujúcim signálom o politickej apatiji občanov.
Reakcia na výsledky
Výsledky referenda pritiahli pozornosť médií a miestnych lídrov, ktorí začali otvorene diskutovať o tom, čo tieto čísla znamenajú pre budúcu politickú krajinu na Slovensku. Prezident zareagoval na udalosti s kritikou iniciátorov, ktorí podľa neho nesú zodpovednosť za nízku účasť a vyjadročil smútočnú reakciu, pričom zdôraznil potrebu hľadať vinníkov na vlastnom poli a nie iba externé okolnosti.
Ústredné body referenda
Referendum sa zameriavalo na dva kľúčové návrhy. Prvým bola otázka zrušenia doživotnej renty pre premiera Roberta Fica, kde za návrh hlasovalo 92,67 percenta voličov, pričom proti bolo 5,95 percenta. Druhým bol návrh obnoviť Úrad špeciálnej prokuratúry a Národnú kriminálnu agentúru (NAKA), ktorý získal podporu 90,95 percenta s 7,09 percentami hlasov proti.
Pripomienky voličov naznačovali, že aj keď v reformách súhlasili s návrhmi, absencia skutočnej účasti ukázala, že nedôvera a frustrácia sa stávajú prekážkou pre akúkoľvek politickú akciu. Túto situáciu je nesmierne dôležité brať vážne, ak sa vláda chce obnoviť dôveru obyvateľov v demokratické procesy a politika vo všeobecnosti.

