Fico a populizmus: Prečo moc odovzdávať nechcú
Politická scéna na Slovensku je poznačená fenomenom, ktorý sa deje najmä v radoch populistických lídrov, akými sú Robert Fico a jeho Smer. Títo lídri sa málokedy rozhodujú pre dôchodok, ktorý by bol dobrovoľný a plánovaný. Skôr sa stáva, že politická strana, ktorú založili, sa pod ich vedením rozrastie, pričom oni sami ju prerastú a premenia na predĺženú ruku svojich ambícií.
Cieľom týchto strán nie je skutočné vládnutie, ale ovládanie. Politický program strany je totiž ako oblek, ktorý sa upravuje podľa potrieb a vývoja konkrétneho lídra. Zmeny sú časté a flexibilné, prispôsobujú sa doslova od momentu, kedy sa líder ocitne v inej situácii, či už získa na hmotnosti alebo na sile.
Obava z nahradenia
Odstránenie Fica z čela strany, ktorej základným obsahom sa stala distribúcia výhod vlastným členom, by bolo politicky náročné. Existuje reálna obava, že by to mohol neprežiť ani on, ani samotná strana. Prečo by sa teda vzdal pozície, ktorá je pre neho tak dôležitá? Fico a jeho strana sú jedno telo, jedna duša.
Fico sa snaží byť výnimočný aj v prostredí, ktoré je plné autokratických sklonov. Napriek dramatickým okolnostiam, ako bol pokus o atentát na neho, je jeho politický príbeh skôr stereotypný a presne zapadá do politologických analýz.
Centralizácia moci a zavedené praktiky
Populistickí lídri so sklonom k autoritárstvu usilujú o to, aby boli stredobodom pozornosti vo svojich stranách. Neželajú si, aby sa okolo nich vytvorili ďalší silní a vplyvní lídri. Ich spôsob vedenia je veľmi centralizovaný, pričom členovia budúcnosť strany musia vnímať tak, ako to chce Fico. Obsah diskusie vo vnútrostraníckych kruhoch dosiahol úroveň, kedy už Fico skôr predklada gestá a nie otvorenú debatu.
Patronát a lojalita v praxi
Mechanizmy fungovania takýchto strán sú založené na vzťahoch prevádzkovania patronátu a lojalite. Fico si budoval systém závislosti, kde rozhodovanie o kandidátkach a kariérnom postupe členov je pod jeho vplyvom. Tí, ktorí na svoje pozície vďačia jemu, nemajú dôvod vystupovať proti nemu.
Takéto nastavenie vylučuje otvorenú súťaž, keďže lojalita sa udržuje prostredníctvom neformálnych väzieb, ktoré pripomínajú rodinné pripojenie. Fico si je vedomý slabých miest svojich členov a aj preto ich drží pri moci. V prostredí prísneho demokratického zúčtovania by niektoré z ich praktík mohli vyústiť do vážnych právnych problémov.
Historické kontextualizácie
Mechanizmy, ktoré ovládajú tieto politické strany, boli už dávno podrobne opísané politológmi, ako Herbert Kitschelt a Steven Wilkinson. V ich analýze sa zamerali na vzory demokratickej zodpovednosti a politickej súťaže a poskytli tak kontext pre pochopenie súčasného fungovania populistov, akým je Fico.
