Kolektívne sebectvo: Limity nemá
V diskusiách o solidarite, či už ide o otázky týkajúce sa Ukrajiny, Európskej únie alebo iných aspektov, sa často objavuje tvrdenie: „Musíme myslieť na seba, to je prvoradé!” Tento pragmatizmus, hoci niekedy ostro kritizovaný, nemožno zrušiť povrchným výsmechom alebo nadutými morálnymi úvahami. Vždy, keď sa objaví sklon k egoizmu, vyvstáva otázka, dokedy sme schopní obetovať druhých v prospech vlastných záujmov.
Pre mnohých je nepohodlná realita, že tento pocit sebectva môže podnecovať úspech populistických hnutí, ako sme videli pri Trumpových „červených šiltovkách”. Egoistické stratégie, ktoré sú v súčasnosti prítomné v našich blízkosti, ako aj v širšom kontexte rôznych tém od energetických otázok až po politickú podporu, zahŕňajú dovolenie, aby sa naša krajina, či už Slovensko, Česko alebo Maďarsko, vyhnula akejkoľvek ujme, kým ostatní budú musieť čakať na svoje práva a záujmy.
A táto zmena pohľadu sa týka aj tých, ktorí boli kedysi zapálení pre univerzálne hodnoty. Pozoruhodné je, ako rýchlo sa konzervatívci dokážu preorientovať na pragmatizmus, ktorý popiera predchádzajúce mravné princípy, pokiaľ ide o vlastné národné záujmy. Vyžaduje to hlboké zamyslenie nad tým, na akých základoch stojí náš pocit spravodlivosti a solidarity. Ak sa totiž vzdať kolektívneho empatického postoja, môžeme sa ocitnúť v situácii, kedy sa násilne rozdelíme na „my” a „oni”, pričom „oni” budú vždy považovaní za menejcenných.
Takéto nastavenie myslenia, ak nebudeme s ním schopní niečo robiť, môže viesť k vyhroteniu situácie a ešte hlbšej polarizácii našej spoločnosti. Kde sa zastaví dekadencia morálnych hodnôt? Dokedy sa budeme krčiť vo svojich vlastných bublinách a zbavovať sa zodpovednosti voči druhým? Nič totiž nepopudzuje v skutočnosti krízu dôvery a solidarity viac ako kolektívne sebectvo.
Budúcnosť našej spoločnosti bude závisieť od toho, ako sa dokážeme v tejto situácii postaviť. Preto je dôležité nie len ukázať na egoizmus, ale aj presadzovať aktívne prístupy k solidarite a individuálnemu prerodu. Nielenže sa musíme prebudit k lepšiemu porozumeniu medzi sebou, no musíme aj hľadieť na to, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú a formujú svet okolo nás. A možno práve v tom leží najväčšia výzva dnešného sveta. Ak sa chceme posunúť vpred, musíme sa vzdať pohodlného sledovania seba samých a zamerať sa na to, čo je najlepšie pre celú spoločnosť.
