Slovensko čelí krízam vo vzdelávaní a odlivu talentov
V súčasnej dobe Slovensko čelí výrazným problémom v oblasti vzdelávania a identifikovania najtalentovanejších jednotlivcov, čo potvrdzuje Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Podľa ich analýzy sa ukazuje, že naša krajina nedokáže dostatočne využívať potenciál mladých ľudí, čo má za následok ich častý odchod za štúdiom do zahraničia. Tisíce mladých Slovákov odchádzajú na vysoké školy do cudziny a iba malá časť z nich sa vracia domov.
INESS konkrétne poukazuje na alarmujúce výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA. Miera úspešnosti slovenských žiakov dosahujúcich najvyššie úrovne gramotnosti je značnejšie nižšia ako priemer OECD. Napríklad v čitateľskej gramotnosti má Slovensko iba tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemerná miera v OECD činí sedem percent. Na porovnanie, Česká republika a Estónsko dosahujú ôsme, resp. jedenásť percent žiakov s vysokou úrovňou čitateľských zručností.
Odliv talentov sa za posledných pätnásť rokov prejavil veľmi výrazne. Kým v roku 2001 študovalo v zahraničí približne 6 000 slovenských študentov, do roku 2011 tento počet vzrástol na 20 000 až 25 000. Dnes systém zaznamenáva stabilizovaný počet v rozmedzí 20 000 mladých, predovšetkým tých, ktorí excelujú v štúdiu. Mnoho z nich, po ukončení štúdia, už nezostáva, pričom iba tretina až 40 percent sa vracia na Slovensko.
Ministerstvo školstva sa snaží reagovať na tento problém rôznymi inovatívnymi iniciatívami, ako je implementácia nového zákona o vysokých školách a investície do infraštruktúry vzdelávacích inštitúcií. Pomocným nástrojom majú byť aj talentové štipendiá a podpora odborov, kde je nedostatok profesionálov.
INESS varuje, že ak sa situácia nezlepší, pocíti to nielen systém vzdelávania, ale celá ekonomika krajiny. Znížený príliv mladých talentovaných jednotlivcov na trh práce môže prispieť k dlhodobej stagnácii a strate konkurencieschopnosti na medzinárodnej scéne.
Róbert Chovanculiak, analytik INESS, doplnil, že táto kríza v identifikovaní a vzdelávaní talentov ovplyvní nielen mladých, ale aj staršiu generáciu, čo sa už prejavuje v medzinárodnom hodnotení gramotnosti dospelých. Na Slovensku dosahuje iba 3,1 percenta populácie najvyššie úrovne gramotnosti, pričom nadpriemer krajín OECD je 11,7 percenta.
Riešenie tohto problému si vyžaduje rozsiahle reformy, ktoré sa nesmú obmedziť len na legislatívne zmeny, ale aj na vytvorenie komplexného a atraktívneho prostredia pre mladých ľudí, aby ostávali a prispievali k rozvoju Slovenska.
