Európska centrálna banka reaguje na zmeny na trhu s dolárom
Na začiatku minulého roka, konkrétne v prvom štvrťroku 2025, Európska centrálna banka (ECB) uskutočnila zaujímavý krok, keď predala časť svojich dolárových aktív. Toto rozhodnutie bolo výsledkom snahy o zníženie podielu amerického dolára v devízových rezervách banky, čo bola súčasť bežnej úpravy portfólia. Banka sama uviedla, že táto transakcia bola súčasťou jej štandardného procesu alokácie devízových rezerv.
V rámci tohto predaja sa ECB podarilo získať zisk vo výške 909 miliónov eur, ktorý bol následne reinvestovaný do japonského jenu. Takto znížená váha dolára v devízových rezervách naznačuje, že ECB sa snaží prispôsobiť situácii na globálnych finančných trhoch, kde prevládajú obavy o stabilitu americkej meny v súvislosti s ekonomikou USA a obchodnou politikou administratívy Donalda Trumpa.
Špekulácie o znižovaní dolárovej expozície sa objavili aj v súvislosti s turbulentnými udalosťami a politikou USA, ktorá v posledných rokoch ukázala tendenciu k chaotickým rozhodnutiam. ECB pritom uviedla, že transakcia bola takmer insignificantná vo vzťahu k celkovému objemu jej dolárových rezerv, ktoré sa znížili z 51,9 miliardy USD na 50,9 miliardy USD. Na druhej strane, podiel jenu v rezervách vzrástol zo 1,5 bilióna JPY na 2,1 bilióna JPY.
Podľa údajov ECB sa podiel amerického dolára v devízových rezervách znížil z 83 % na 78 % v dôsledku celkového oslabenia dolára. Posledné zverejnené údaje tiež ukázali, že ECB utrpela v minulom roku stratu 1,3 miliardy eur, čo je významné zníženie v porovnaní so stratou 7,9 miliardy eur v roku 2024. Tieto čísla svedčia o dlhodobej výzve, ktorej ECB čelí, a to o negatívnych dôsledkoch pretrvávajúcich stimulačných programov z minulosti, ktoré vyžadujú od banky vysoké úroky z peňazí vytlačených počas týchto programov.
V súčasnosti banky naďalej čelí tlaku na trhoch, pričom nadbytočná likvidita v systéme neustále prevyšuje 2,4 bilióna eur. Zatiaľ čo ECB sa snaží stabilizovať svoju vlastnú ekonomiku a investície, vývoj na globálnych trhoch ukazuje na potrebu flexibilnejšieho a adaptabilnejšieho prístupu v správe devízových rezerv.

