Ekonomická ilúzia a realita chudoby
Na pozadí snehu ilúzií nekonečného rastu sa skrýva realita, ktorá hrozí, že nás zasiahne v plnej sile. Nebudeme sa tu hrať na politickú korektnosť, totiž v čase, keď nás vládne politika bezohľadného rozmachu, otázka ekonomického rastu prestáva byť len abstraktným pojmom. Akoby sme všetko podriadili myšlienke, že ak slepo pôjdeme za ekonomickým rastom, budeme žiť lepšie. Ale aký je výsledok tohto slepého smerovania?
Slovensko sa stalo ekonomickým „chvostom“ Európskej únie. Sociálne rozdiely sa prehlbujú a rozdiely medzi regiónmi sú smutnou realitou, s ktorou sa stále nepotýkame dostatočne. Hladové doliny rastú a armáda bezdomovcov narastá. Náš prírodný kapitál je neúprosne ničený – voda, pôda, lesy a mestská zeleň, to všetko sa stráca, zatiaľ čo pamiatky chátrajú. Krása našej krajiny je zaplnená odpadmi, ktoré nedokážeme riadiť, a to aj napriek tomu, že dovážame potraviny, ktoré by sme mohli vypestovať sami.
Honba za chudobou
Potíže sú bohužiaľ zjavné. V porovnaní s Rakúskom je životná úroveň na Slovensku polovičná. Dlhá doba života, strávená v telesnom aj duševnom zdraví, patrí medzi najhoršie v Európe. Naša gramotnosť klesá, ako aj podiel investícií do vedy. Kde v tom všetkom robíme chybu? Podnikateľské prostredie sa zhoršuje, korupcia prekvitá a zahraničná dôveryhodnosť Slovenska zlyháva.
Naši politici, ktorí by mali slúžiť záujmom obyvateľstva, v skutočnosti mrhajú verejnými prostriedkami a arogantne sa nám smejú do tváre. Zadlžovanie krajiny naberá astronomické rozmery a naša snaha o ekonomický rast sa čoraz častejšie stáva zdaniteľným luxusom. Ako môže byť niečo takéto akceptovateľné? Je to takmer cynické.
Ekonomické paradoxy našich čias
Obrovské bohatstvo viacerých víťazov na trhu v kontraste s porazenými je alarmujúcim paradoxom dneška. Kde sú spravodlivé pravidlá a skutočná solidarita? Ak je len čoraz ťažšie dosiahnuť blaho pre väčšinu občanov, nie je to žiadna chiméra, ale realita, s ktorou bojujeme bez nádeje na zlepšenie.
Pohľad do budúcnosti je temný. V prípade, ak bude naša ekonomická politika aj naďalej smerovať len k rastu „za každú cenu“, môžeme sa ocitnúť v situácii, že pre našich potomkov zanecháme krajinu, ktorá bude chudobnejšia nielen prirodzene, ale aj sociálne, kultúrne a duchovne. Čo dôležité sme ochotní obetovať v honbe za neustálym ekonomickým rastom? Stále chceme, aby naše deti zdedili zo sveta, ktorý je chudobnejší a menej udržateľný?
Nové hodnoty pre nový rok
Prichádzajúci rok by mal byť výzvou pre prehodnotenie našich hodnôt. Musíme sa zamyslieť nad tým, aký svet chceme zanechať pre ďalšie generácie. Tlak na udržanie rastu by nemal byť našou prioritou, ale skôr posun prioritnými hodnotami tak, aby sme sa postavili menej márnivému a udržateľnejšiemu snaženiu. Na nás je, aby sme zasiali nové semienka hodnôt a priniesli zmenu, ktorá je potrebná na to, aby sme prežili v tejto dynamicky sa meniacj situácii. S novým rokom prichádza príležitosť na zmenu, tak ju neprepásnime.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/zamyslenie-na-prahu-noveho-roka-alebo-kde-urobili-sudruhovia-chybu
