Žilinka a Čurillovci: Zradný tanec moci
V zákulisí slovenských politických a justičných kruhov sa odohráva príbeh, ktorý nie je len tragédiou jednotlivca, ale odhaľuje aj podivuhodné praktiky mocenských hier. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa ocitol na ostne kritiky týkajúcej sa jeho vzťahu s vyšetrovateľmi, predovšetkým s tými, ktorí viedli kauzy, ktoré zabŕdli do temných kútov korupčných sietí.
Dôležité je zdôrazniť, že dva hlavné prístupy, ako si zabezpečiť moc, sú známe — buď poskytnúť beztrestnosť svojim spojencom, alebo potrestať tých, ktorí siahli na ich nedotknuteľnosť. Presne to sa deje v prípade Žilinku, ktorého úrad posvätil trestné stíhanie čurillovcov, ktoré sa ťahá od jesene roku 2021. I keď niektoré obvinenia boli zrušené, títo muži bugrovani naďalej čelili prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov a vykorisťovateľských politikov.
Dôsledkom Žilinkových rozhodnutí je, že mnohí vyšetrovateľia, ktorí prenikli do praxe odhaľovania politiky a organizovanej kriminality, čelili dehumanizácii, a to predovšetkým vďaka činnostiam, ktoré Žilinka ostentatívne podporoval a následne popieral. Nielenže bol svedkom extrémnych vyšetrovacích praktík, ale aj tých, ktoré stavali na hlavu celú koncepciu spravodlivosti.
Podkopávanie a Zrada
Kauza čurillovcov sa stala rozhodujúcou. Títo vyšetrovatelia sa ocitli v súžení, pretože sa pokúšali vyšetriť podozrenia voči inšpekčnému tímu, ktorý bol v hľadáčiku Žilinkovho úradovania. Išlo o súhru s mocnými, pričom ich činnosť bola vedená v koordinácii s generálnou prokuratúrou. Dôkazy naznačujú, že Žilinka v podstate podkopával vlastných ľudí, a to za účelom záchrany tých, ktorí sa pravdepodobne dopustili nezákonných praktík.
Podľa vyšetrovateľky Zuzany Petkovej sa Žilinka osobne stretol s Dianou Santusovou, avšak ten to vehementne popiera. Jej slová sú však jasným odrazom súčasnej situácie, kedy aj policajti musia čeliť tlaku a vnútornému rozporu v týchto inštitúciách. Jeden z hlavných postrehov Jána Čurillu o Žilinkovom konaní naznačuje, že spočiatku vyjadroval podporu, ale nielenže sa nedokázal postaviť na ich stranu, ale doslova ich odsúdil na odvrhnutie.
Ilúzie spravodlivosti
Čurilla a jeho kolegovia sa zdali byť sklamaní z toho, ako Žilinka zmenil názor. Jeho tichá reakcia na ich trestné stíhanie roztrhla ilúzie o spravodlivosti a presadil pocit beznádeje a frustrácie, s ktorou sa potýkajú väčšina tých, ktorí sa snažia zastať konštruktívny prístup voči politike a justícii. “Už som si myslel, že sa aspoň pokúsi zabrániť nespravodlivosti,” dodáva s rozčarovaním Čurilla.
Čím väčšie sú mocenské anomálie, tým viac preniká do verejného diskurzu tma, v ktorej je potrebné hľadieť nielen na jednotlivé postavy, ale aj na celkovú dynamiku moci, ktorá presahuje osobné vzťahy, a to predovšetkým v prostredí korupcie a nepatrnej spravodlivosti.
Zdroj: www.sme.sk/domov/c/zilinka-bol-najskor-na-strane-curillovcov-az-kym-o-nom-nezacali-hovorit-vulgarne
