Parlamentné peklo a víno politiky
Slovenský parlament sa 11. decembra premenil na arénu chaosu, keď sa poslanci rozbehli s návrhmi k Trestnému zákonu, ktoré pripomínajú nehanebnosť Mečiarovho obdobia. Politici Smeru, na čele s Robertom Ficom, predvádzajú nevkusné scény, kde sa v parlamente objavili aj bitkári a alkoholová atmosféra. Poslankyňa, snažiaca sa o ukončenie tejto vianočnej frašky, dostala od kolegov jasnú odpoveď – ak jej to prekáža, nech si odsadne.
Matovič, známy svojou tendenciou vyvolávať chaos, sa tentoraz nesnažil zabaviť s maketou Fica, ale s plagátmi namierenými na kritiku. Rýchlo sa stalo jasné, že mnohí poslanci Smeru a Hlasu nemuseli ani prečítať predložené zákony, pričom ich reakcie na otázky novinárov to len potvrdili. Prezident Peter Pellegrini sa pokúsil vetovať návrh, ktorý by zrušil Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie, no jeho snaha prešla rýchlo ako zákon samotný – poslanci na to vyzerali, akoby sa snažili zachrániť plavidlo, ktoré sa potápalo.
Fico a mýtus tradícií
Fico, s dávkou arogancie, označil vetovanie za pomoc „čurillovcom“, pričom sám preukazuje opovrhnutie voči vyšetrovačom, ktorí odhaľujú korupčné praktiky vo vládnych radoch. Svojim postojom pritvrdzuje, že politická moc je pre neho nad zákon, pričom zrušenie Úradu malo slúžiť ako záruka ochrany jeho blízkych pred trestným stíhaním.
Aby tento deň politiky slovenskej ušiel bez povšimnutia, Fico trónoval s hlbokou frustráciou a nárokmi na tradičné zvyky, pričom otvorene hovoril o tom, že ak má Európa odmietnuť ich „tradičné hodnoty“, nemá hodnoty ako politická moc. Málokto sa však pýta, aké tradície má na mysli: či tie, ktoré chránia korupciu a ospravedlňujú zločiny politických elit.
Manipulácia a zastrašovanie v médiách
V politickej realite sa novinári stávajú terčmi zastrašovania. Minister obrany pohrozil redaktorovi, že ak neprestane s nepríjemnými otázkami, môže sa vrátiť do Moskvy. Kaliňák, ako exponent súčasnej moci, tentoraz ukázal, akú moc má nad médiami, pričom sa hrdí na cenzúru a manipuláciu informácií. V porovnaní s politikou Ilhama Alijeva sa situácia na Slovensku stáva odstrašujúcim príkladom, ako môže vláda umlčať kritické hlasy.
Korupcia bez hraníc
Pochmúrna situácia, ktorú popisuje prokurátor Ondrej Repa, je symptomatická pre tristne nízku úroveň potláčania korupcie. „Žiadny významnejší prípad sme za posledné dva roky nevideli,“ hovorí, čím poukazuje na politické tlaky a nedostatok dôvery vo vyššie postavené úrady.
Rovnako alarmujúci je postoj súčasnej vlády k trestnej činnosti. S návrhom zamerať sa na kriminalizáciu kritikov a diskusiu o udalostiach z nedávnej histórie, sa ponúkajú dve možnosti: buď sa rozhodnú vyšetrovatelia konať a vyvodiť odpovednosť, alebo ich predvedú pred lóže zaslúženého postavenia bez práva na spravodlivosť.
V politickej aréne plnej nízkych útokov a zle maskovanej korupcie sa zdá, že spravodlivosť je len ilúziou, ktorá má slúžiť na ukrývanie skutočných zločinov pred zrakom verejnosti. Ak nebude dostatok vôľe na zmenu, zhoršujúca sa situácia môže iba umocniť napínavú drámu, ktorá sa odohráva na scénach slovenskej politiky.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/den-ked-sa-v-parlamente-otvorili-brany-pekla-a-vyrojili-sa-bitkari
