Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra, sa ocitol v značne belzúkevanej situácii, keď si vnímal svoju pozíciu ako niečo nad rámec bežného práva. Po rozhodnutí Bratislavského mestského súdu, ktorý potvrdil, že musí zaplatiť pokutu vo výške 60-tisíc eur a ďalšie poplatky za omeškanie, je jasné, že táto jeho predstava o zvláštnom zaobchádzání sa rozpadla na kusy. Pritom sa ani neobťažoval kontrolovať svoju poštu, čím sa ocitol v pozícii, kedy mu balíčky zo súdu mohli spáliť aj posledné ilúzie o jeho výnimočných právach.
To, čo by pre bežného občana znamenalo opakované varovania pred exekúciou za nezaplatené pokuty, sa pre ministra stalo neprijateľným. Zdá sa, že súdy a ich rigoróznosť pre neho nemali existovať, ako keby mal jeden z najvyšších postov v krajine právo na liberálnu interpretáciu zákonov. Tento pocit nadradenosti je nielen zarážajúci, ale aj nebezpečný, a odhaľuje, ako sa vládnuca koalícia snaží zastrašiť tých, ktorí by mohli nahlásiť korupciu.
V súvislosti so zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov sa dá interpretovať, že minister má obavy prameniace z toho, že sa správy o jeho praktikách dostanú na verejnosť. V rámci politického boja sa zdá, že prioritou jeho rezortu nie je ochrana tých, ktorí upozorňujú na korupciu, ale skôr eliminácia týchto hlasov, ktoré by mohli podrývať moc koalície.
Čo je ďalším paradoxom v tejto absurdnej situácii, sú ministerove pokusy o ospravedlnenie a posunutie viny na ostatných. Obviňuje vyšetrovateľov zrušenej Národnej kriminálnej agentúry a v súvislosti s nimi používa mimoriadne vulgárne prirovnania. Týmto sa snaží vytvoriť dojem, že svet okolo neho je chaotický a nespravodlivý, zatiaľ čo on sám je nevinnou obeťou nepochopenia jeho vznešených úmyslov.
A tak sa pýtame: Aký význam má boj proti korupcii vo svete, kde jeho lídri sú vo vedúcej pozícii, ak voľakedy mali bojovať za spravodlivosť? Pre Koalíciu a jej vodcov je skôr ako rozmeknený povrch, na ktorom sa verí, že dokáže presadiť svoje predstavy bez diskusií s občanmi. S každým krokom, najmä s účelovým rušením úradov, sa korupcia stáva skôr politickým nástrojom než závažným prehreškom vo verejnej správe.
V konečnom dôsledku musíme zamyslieť nad tým, akú krajinu kultivujeme prostredníctvom našich vedení, keďže spoločnosť, ktorá zastrašuje whistleblowerov a chráni páchateľov, je chorá a v ohrození. Hlasovanie proti takému stavu vecí by malo byť našou povinnosťou, pretože to, čo sa deje, nie je iba kópiou tragédie vo vojne s korupciou, ale zlomyseľným pokusom o udržanie power v rukách tých, ktorí si viac cenia svoje postavenie než dobro spoločnosti.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/ako-vyhrat-boj-proti-korupcii-eliminovat-tych-co-ju-nahlasuju
