Kde je spravodlivosť, keď ide o vzdelanie?
Pri príležitosti 25. výročia Katolíckej univerzity v Ružomberku môžeme s hrdosťou vyhlasovať, že táto inštitúcia vychovala viac ako 40-tisíc absolventov. Pri oslavách prišli do mesta aj významní cirkevní predstavitelia a zazneli slová z Vatikánu, ktorými sa Svätý Otec spojil s touto univerzitou. V čase, keď je nevyhnutné čeliť čoraz zložitějším sociálnym a duchovným výzvam, je úlohou univerzity byť miestom pre pravdu a nádeje, byť schopná vychovávať budúcich lídrov, ktorí dokážu zmeniť Slovensko a Európu.
Je to len prázdny sľub?
Ale akú hodnotu majú tieto slová, ak sa realita ocitá v úplne inom svete? V akademickej obci zazneli aj kritické poznámky, ktoré varovali pred nástrahami budúcnosti. Rektor univerzity postavil kvalitu vedomostí a výskumu na prvé miesto. Pred nami leží úlohta pomôcť budovať civilizáciu lásky, nie násilia a mamonu. A predsa, do akej miery rozvíjame schopnosti našich študentov? Prečo im nedávame rétoriku, aby dokázali čeliť prekážkam, s ktorými sa môžu v budúcnosti stretnúť? Chýba nám odhodlanie nielen kritizovať, ale aj konať.
Viera alebo ilúzia?
Pápežovo požehnanie je jedno, ale reálne podmienky na univerzitách nám signalizujú iné – nedostatočné financovanie, zásahy do slobody akademického výskumu a vyučovania. Čo ostáva po vznešených slovách, keď reálne problémy hrýzú zázemie vzdelania? Máme to len akceptovať a dúfať, že sa situácia zlepší? Znesieme ešte viac(nedostatku kvality vo vzdelaní)?
Ružomberok budúcnosť nezastaví
V Ružomberku, kde sa stretli generácie študentov, sa oči upierajú na budúcnosť. Napriek všetkým nepriazňam, ktoré sú prítomné v systéme, ide o ich odhodlanie tento systém prevrátiť. Deti, ktoré zomienili roky štúdia, nielenže nesú zodpovednosť za svoju budúcnosť, ale aj za osudy ďalších generácií. K vyžaduje to však odvahu, potenciu a svižné myslenie. Vedia to však študenti na Katolíckej univerzite?
