Príbeh zapomenutých hrdinov: Vysťahovalectvo Slovákov do Ameriky
Začiatkom minulého storočia sa mnohí Slováci rozhodli opustiť svoje rodné dediny a zamieriť do Ameriky, konkrétne do miest ako Pittsburgh, Chicago a Cleveland. Tieto oblasti sa stali centrami slovenskej komunity, kde sa začali formovať celé slovenské štvrte. Dnes žije v USA odhadom až 800-tisíc ľudí, ktorí sa môžu pýšiť slovenským pôvodom, pričom mnohé z ich príbehov zostávajú neobjavené.
Stand-up komik Tomáš Hudák sa vo svojom románe „Amerikáni” dotýka príbehu svojho pradeda, ktorý z neho odráža rôzne aspekty života našich predkov, keď sa snažili o šťastie v neznámom svete. Hudák, moderátor podcastu Ľudskosť, zdieľa svoje školské prázdniny strávené so starým otcom, ktorý mu hovoril o živote v Amerike, čo ho nielen inšpirovalo, ale aj posunulo k napísaniu knihy.
Pradedo, ktorého príbeh je zhmotnený vo fiktívnom protagonistovi Ondrejovi Huddockovi, sa rozhodol odísť do Ameriky z dôvodu krajinskej chudoby. Dátum jeho odchodu kopíruje rok 1913, kedy sa navyše blížila prvá svetová vojna, čo mu iba sťažilo návrat domov a predĺžilo jeho pobyt na takmer osem rokov. Okrem historických súvislostí sa román zaoberá aj osobnými konfliktami, ktoré zažíval on a jeho rodina vo svete, kde chceli uspieť.
Pôvod Ondreja a jeho rodiny je viazaný na malú dedinu Kokšov-Bakša, ktorá sama skrýva množstvo histórie a osudov. Každé druhé meno z tejto oblasti sa v histórii opakuje, čo naznačuje masový trend vysťahovalectva. Bolo to obdobie, kedy chudoba a sucho tlačili ľudí hľadať šťastie za oceánom. V Amerike sa noví prisťahovalci snažili zlepšiť svoj život a nájsť prosperitu, avšak často čelili vážnym prekážkam.
V knihe sa zjavujú nielen mužské postavy, ale i ženy, ktorých úloha bola v tejto dobe prelomová. Hudák sa snažil zobraziť, ako ženy nadobúdali silu a pozíciu prostredníctvom vzdelania a pracovných možností. Nielenže sa stali „boarding mamami“, ale aj zakladali vlastné komunity i kultúrne praktiky, ktoré obohacovali americkú kultúru.
Dve kľúčové otázky sa v súvislosti so slovenským vysťahovalectvom vynárajú: Prečo sa slovenské príbehy nedostali do kolektívnej pamäti a prečo sa s nimi rodiny vo veľkej miere prestali identifikovať? Zatiaľ čo Íri otvorene oslavujú svoje vysťahovalectvo, Slovaci sa často cítia zahanbení odchodom svojich predkov, ktorí si vytvorili život na druhej strane oceána.
Hoci dnes máme prístup k archívom a dokumentom, história mnohých rodín sa rozpadla na útržky spomienok a sentimentalít, ktoré sa v rodinách nezdieľali. Hudák na svojej ceste odhaľovania príbehu narazil na množstvo záznamov, ktoré dokazovali, ako naši predkovia prispeli k americkej kultúre, avšak ostali zabudnutí v konzervatívnych názoroch či historickej ignorancii.
Podľa odborných odhadov dnes existuje medzi Slovákmi v Amerike silná túžba po zachovaní kultúry, no jazyky a zvyky sa z mnohých rodín vytrácajú. Na rozdiel od iných národností, ktoré sú aktívne v zachovávaní svojej kultúrnej identity, Slováci sa často radšej vzdávajú svojich koreňov v mene asimilácie. Toto je fascinujúce a znepokojujúce zároveň.
Začiatkom 20. storočia sa mnohí Slováci vybrali na cestu do Ameriky s nádejou dosiahnuť sen o lepšom živote. Dnes, keď sa na tieto osudy pozeráme späť cez prizmu rodinnej histórie, pochopenie ich zložitosti nám umožňuje prepájať minulosť so súčasnosťou, čím obohacujeme nielen seba, ale aj budúce generácie.
