Slovensko sa zaviazalo k rozvoju partnerských krajín prostredníctvom rozvojovej pomoci
V roku 2026 plánuje Slovensko vyčleniť značné prostriedky na rozvojovú pomoc, konkrétne 18,8 milióna eur, aby reagovalo na súčasné globálne a regionálne výzvy. Cieľom tejto iniciatívy je posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami a podporiť ich odolnosť, udržateľný rozvoj a reformné procesy, čo je kľúčové pre stabilitu v rôznych častiach sveta.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vysvetlilo, že prostriedky budú využité na rôzne formy rozvojovej spolupráce. Tieto zahŕňajú dotačné schémy pre projekty v prioritných krajinách ako Moldavsko, Keňa a Gruzínsko, ako aj humanitárnu pomoc pre Ukrajinu a krajiny Blízkeho východu. Ďalej sa plánujú projekty podporujúce podnikateľské partnerstvá a vyslanie dobrovoľníkov, ktoré prispejú k zvyšovaniu znalosti a odbornosti v oboch regiónoch.
Ministerstvo uviedlo, že príspevky nebudú len na podporu projektov, ale aj na zabezpečenie okamžitej humanitárnej pomoci a riešenie nepredvídaných situácií. K tomu sa pridáva aj zdieľanie slovenskej reformnej expertízy, do ktorej sa zapojí viacero ministerstiev a inštitúcií, čím sa pokryjú rôzne rozvojové témy.
Slovensko sa chce tiež zamerať na zapojenie súkromného sektora a mobilizáciu súkromných zdrojov, pričom sa plánuje využívanie nástrojov Eximbanky SR a rozvojových schém Európskej únie. Očakáva sa, že v priebehu roka 2026 dôjde k viacerým systémovým zmenám, ktoré povzbudia kvalitu a efektívnosť rozvojovej spolupráce, vrátane prijatia prvej humanitárnej stratégie Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí zdôrazňuje, že zapojenie Slovenska do rozvojovej pomoci je súčasťou jeho aktívneho členstva v Organizácii Spojených národov, čím sa prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti. Očakáva sa, že v rokoch 2026 a 2027, kedy Slovensko bude uchádzať o miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, bude toto angažovanie verejnosti a medzinárodného spoločenstva mimoriadne sledované.
Na záver, Slovensko čelí výzve v plnení svojich medzinárodných záväzkov, keďže momentálne zaostáva v dosahovaní podielu oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 0,33 percenta hrubého národného dôchodku do roku 2030. Ministerstvo nielenže neočakáva pokrok v tejto oblasti ani v nasledujúcom roku, ale upozorňuje, že Slovensko sa dlhodobo nachádza na posledných miestach medzi členskými štátmi Európskej únie s podielom okolo 0,13 – 0,15 percenta.
Rovnakou prioritou je aj zmluva o sociálnom zabezpečení s Moldavskom
Vláda schválila aj zmluvu o sociálnom zabezpečení so štátom Moldavsko. Jej hlavným cieľom je upraviť vzťahy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a zabezpečiť ich súlad s platnými právnymi predpismi oboch krajín. Taktiež sa plánujú konkrétne opatrenia zo strany ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý má do konca októbra 2026 zabezpečiť mechanizmus vyplácania náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na pozemkoch v národných parkoch.
Ďalej, vláda odobrila návrh protokolu, ktorý vytvorí medzinárodnoprávny rámec pre projekt Diesel and Naphta Interconnector (DaNI), čím sa umožní prepojenie rafinérií Slovnaft a MOL Danube a zabezpečenie prepravy palív s kapacitou do 1,65 milióna ton ročne.
