Aby naše stránky správne fungovali, je potrebné mať zapnutý Javascript.
Slovenská spoločnosť prejavuje zvláštny fenomén, ktorý nazývame uzatváranie do informačných bublín. Tento jav bol preukázaný v nedávnom výskume Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý zistil, že Slováci majú najvyšší index selektívnej expozície mediálnym informáciám v porovnaní s päťročnými krajinami Európskej únie.
Výskum ukazuje, že za politickou polarizáciou v slovenskej spoločnosti nestojí iba vplyv sociálnych sietí alebo algoritmy, ale predovšetkým psychologické puto medzi voličmi a politickými lídrami. Táto väzba, známa ako para-sociálny vzťah, vedie k tomu, že voliči vnímajú kritiku svojho lídra ako osobný útok, čo následne zhoršuje schopnosť spracovania nesúladných alebo negatívnych informácií.
Odborníci z uvedenej fakulty analyzovali správanie voličov v šiestich európskych krajinách s celkovým vzorkom 2 404 respondentov. Zistenia ukázali, že Slovensko má najvyšší index selektívnej expozície, pričom voliči majú tendenciu sledovať iba tie médiá, ktoré sú v súlade s ich názormi a preferenciami. Index dosiahli hodnotu 54 bodov, pričom iné štáty, ako Švédsko a Nemecko, mali nižšie skóre – 40 a 39 bodov.
Štúdia sa tiež zamerala na to, že najuzavretejšími skupinami nie sú iba voliči vládneho premiéra, ale aj podporné skupiny menších koaličných strán, ktoré sa snažia obhajovať svoje politické rozhodnutia. Vysokú mieru uzavretosti vykazujú nielen priaznivci vládnej strany, ale aj opozície, čo ukazuje na hlbokú fragmentáciu slovenského informačného priestoru.
Dáta naznačujú, že žiadna voličská skupina nemá „imunitu” voči informačným bublínam. Na Slovensku sa prehlbuje dvojitá fragmentácia, kde sa obe skupiny navzájom ignorujú a aktívne sa vyhýbajú konfrontácii s inými názormi, čím ešte viac oslabujú vzájomný dialóg a hodnotenie informácií.
Podľa Pavla Baboša z katedry sociológie je dôležité poznamenať, že uzatváranie sa do týchto bublín je posilnené emocionálnou väzbou, ktorú voliči vytvárajú na svojich politických lídrov. Tieto psychologické mechanizmy môžu výrazne narúšať schopnosť racionálne posúdiť fakty a argumenty, a vedú k zdaniu, že akákoľvek kritika voči líderov je akoby útokom na blízkeho priateľa.
Zrkadlením súčasného stavu je, že voliči, ktorí sledujú politiku na sociálnych sieťach, majú silnejší pocit blízkosti k svojim lídrom. Zatiaľ čo podporovatelia Roberta Fica vykazujú vysokú emocionálnu súvislosť, voliči opozície majú takmer nulový vzťah k lídrovi koalície, čo podčiarkuje rozdelenie východných a západných pohľadov na politiku.
Súčasné zistenia ukazujú na nevyhnutnosť zasiahnuť do diskusií týkajúcich sa politiky na Slovensku, pričom je potrebné zdôrazniť význam kritického myslenia a objektívneho hodnotenia faktov, aby sa prekonali existujúce informačné bubliny. Sociálne siete môžu tento proces buď komplikovať, alebo naopak, pomôcť zlepšiť, v závislosti na tom, ako sa budú jednotlivci rozhodovať spracovávať a zdieľať informácie.
