Prestaňme recyklovať zastarané ekonomické prístupy
Dnešná ekonomická situácia na Slovensku sa radikálne odlišuje od reality roku 2004. Hoci obehová ekonomika sa stáva obľúbeným pojmom, opakovanie starých „osvedčených“ ekonomických stratégií, navzdory ich popularite, môže byť kontraproduktívne.
V slovenskej verejnej diskusii koluje presvedčenie, že zníženie daní a znižovanie zadlženia privedie k oživeniu ekonomického rastu. Takéto „zázračné“ recepty však opakovane zlyhávajú a ich aplikácia v súčasnosti nás pravdepodobne zastaví skôr, než posunie vpred.
Politici a ekonómovia často zvyknú citovať úspechy z rokov po zavedení rovnej dane v roku 2004, pričom verejnosti predkladajú myšlienku, že vysoký hospodársky rast bol priamym dôsledkom týchto daňových opatrení. Problém spočíva v zmätku medzi koreláciou a kauzalitou. V čase zavedenia ciel prichádzal s nimi aj silný vonkajší stimul v podobe nášho vstupu do EÚ, ktorý významne ovplyvnil hospodárstvo, nie samotná daňová reforma.
Dnes sme bez takýchto stimulov, a preto je potrebné prehodnotiť naše ekonomické prístupy. Pozrime sa na krajiny ako Poľsko, Maďarsko alebo Slovinsko, ktoré sa rovnou daňou nezaoberali a aj tak zaznamenali porovnateľný hospodársky rast, vďaka integrácii do EÚ.
Podľa nedávneho výskumu, zníženie daní firemného sektora nevedie k udržateľnému rastu hospodárstva, ak sa nerátajú rozpočtové dopady týchto zmien. Niektoré teórie, ako napríklad Lafferova krivka, bola spochybnená nálezmi z experimentov v Kansase, kde zníženie daní viedlo k stagnácii a nižším príjmom.
Rovnako aj vo verejnom dlhu sa opiera o ideologické skratky. Relatívne nízka úroveň dlhu voči HDP sa interpretuje ako znak ekonomickej sily, hoci opak je pravdou. Zníženie daní v prospech nízkeho dlhu vedie k osekávaniu investícií do základných služieb, akými sú zdravotníctvo či školstvo. Takáto politika ohrozuje budúcnosť našej prosperity.
V prípade, že by predchádzajúce vlády dokázali investovať aj len malú časť šetrení do rozvoja infraštruktúry, Slovensko by sa dnes mohlo nachádzať v omnoho lepšej situácii, než s viac ako 40 miliardovým dlhom. Investičné dlhy majú významný dopad na kvalitu verejných služieb a ako výsledok vidíme zhoršovanie životných podmienok obyvateľstva.
Ako sa blížime k voľbám, naliehavé sľuby návratu k rovným daniam a výmenám korporátnych daňových režimov sú scestné. V čase, keď sa Slovensko nachádza uprostred deglobalizácie, musíme upraviť naše prístupy a vyhnúť sa opakovaniu chyb z minulosti. Čelíme novým výzvam, ktoré si vyžadujú inovatívne a progresívne riešenia.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/prestanme-recyklovat-pise-jan-kocs
