Bombardovanie Prešova: Smrť civilistov pred Vianocami
Pred 81 rokmi, konkrétne 20. decembra 1944, si mesto Prešov muselo vytrpieť devastujúci kobercový nálet, ktorý zostal v pamäti obyvateľov ako tragédia plná strát a bolesti. Tento vojenský útok zo strany Sovietskej armády nezasiahol iba vojenské ciele, ale mal priam katastrofálne následky pre civilné obyvateľstvo, ktoré v ňom utrpelo obrovské škody.
Podľa odborníkov, ktorí analizovali túto udalosť, zahynuli desiatky nevinných ľudí. Odhadované počty obetí sú alarmujúce: 120 väzňov zomrelo v dôsledku výbuchov pri budove väznice gestapa, vedľa ktorých je reportované ďalších 130 až 150 civilistov a okolo 300 nemeckých vojakov. Poškodené boli nielen budovy, ale aj duše prešovských obyvateľov, ktorí stratili svojich blízkych a domovy.
Podľa správy vypracovanej Miestnym národným výborom 19. marca 1945 bolo zničených 85 domov, 250 ich bolo ťažko poškodených a vyše 1000 ďalších bolo takisto zasiahnutých. Zjavná devastácia spôsobila, že 3700 bytov sa stalo neobývateľnými, zatiaľ čo iba 650 zostalo úplne nepoškodených, väčšinou vo vedľajších častiach mesta.
Nálet začal večer pred 19. hodinou a trval viac ako hodinu, keď sa nebo rozžiarilo svetelnými raketami z anglickej výroby, známe ako „Stalinove sviečky“. Tieto rakety, zdvíhajúce sa do vzduchu, vytvárali jas, ktorý bol viditeľný až na vzdialenosť 40 kilometrov. Bližšie k zemi bomby zasiahli železničnú stanicu a viaceré dôležité budovy, vrátane známych kaviarní a divadiel.
Obyvatelia boli z ničenia svojho mesta zúfalí. Pamätníci tvrdia, že na futbalovom ihrisku, kde bola sústredená nemecká vojenská technika, zasahovali bomby vo veľkom počte, pričom deň na to mesto už nikdy nebolo to, čo predtým.
Otázka, či bol tento útok vojensky opodstatnený, zostáva dodnes otvorená. Účel, na ktorý mali byť bomby nasadené, ostáva sporný a mnohí sa domnievajú, že to bola zbytočná obeta civilistov. Vojenské záznamy naznačujú, že rozviedka partizánskej skupiny predala informácie o strategických cieľoch, čo len posilňuje konflikt medzi vojenskou nutnosťou a morálnou zodpovednosťou voči nevinným.
História bombardovania Prešova, zdá sa, je v povedomí spoločnosti akýmsi tabu, o ktorom sa pred rokom 1989 neraz nehovorilo. Fakt, že ide o dielo, na ktoré by sme nemali zabudnúť, predpokladá nielen historickú pravdu, ale aj hľadanie súčasných súvislostí s pretrvávajúcimi konfliktmi a obetami vojen.
