Brutálna realita slobodných hlasov
Novinári, ktorí by mali byť symbolmi nezávislosti a pravdy, sa stali obeťami zásahov tyranov. Andrzej Poczobut a Mzia Amaglobeliová sú dnes zväzovaní reťazami len preto, že sa odvážili povedať pravdu. V Európskom parlamente sa po činnostiach, za ktoré by mali byť oslavovaní, dočkali len nových obvinení a hanby.
Silní sú zlomení: Poczobut a Lukašenko
Andrzej Poczobut, zarytý kritiker dictátora Alexandra Lukašenka, sa stal terčom neľútostnej cenzúry. Osem rokov vo vezení za to, že jeho pero viedlo k úvahám o spravodlivosti? Jeho články, nasýtené pravdou, boli súdom označené za rehabilitáciu nacizmu. Takto sa so slobodou slova zachádza v Bielorusku.
Pochmúrne cesty gruzínskej novinárky
Na druhej strane, Mzia Amaglobeliová, symbol gruzínskej cesty za slobodnými voľbami, bola zadržaná za protesty a odsúdená na dva roky. Jej odvážny krok proti despotickej vláde sa stal pre ňu osudným. Historicky, prvá politická väzenkyňa v Gruzínsku od nezávislosti – aká hanba pre krajinu, ktorá sa hrdí svojou demokraciou.
Oslava odvahy alebo lítosť nad nespravodlivosťou?
Európsky parlament na oslavu skutočných hrdinov, akým Poczobut a Amaglobeliová, však zrejme zabúda, ako málo váha sloboda. Ich odvaha, symbol odporu proti autoritativizmu, sa neprestáva mierom odoberať za rám svojich pravých práv postavených na ľudských hodnotách.
Kde je medzinárodný odpor?
Čo teraz? Ako tlaky na prepustenie väznených novinárov splývajú do bezvýznamnej fráz, míňajúc sa účelom? Politicu netreba ignorovať! Keď už je ich zdravotný stav znepokojivo zlý, zdá sa, že vo svete niekoho málo zaujíma, akým spôsobom sa zachádza s novinármi hlásiacimi sa k pravde. Je čas sa postaviť voči bezpráviu!
Odsúdení za pravdu
Pozorovanie vnútornej politiky krajín ako Bielorusko a Gruzínsko je alarmujúcim varovaním pre svet. Militantní a nekompromisní vodcovia, ktorí prehlbujú kultúru strachu, musia čeliť neustálym protestom hnevu občanov. Vonku nie je len tma, ale aj obrovská ignorancia, ktorá umiera s utlačovanými hlasmi.
Už väznení zamestnanci štátu alebo zlodeji pravdy?
Aký je osud novinárov vo svete, kde slová sú zbraňou proti tyranom, ale zrazu sa stali kameňom na krku? Ich práca by mala byť oslavou demokracie, nie chabou ospravedlnením nespravodlivosti. Z kdekoľvek už budú stát, musia sa za svoju činnosť nežne ospravedlniť.„Ich odvaha z nich urobila symboly boja za slobodu a demokraciu,“ vyjadrila sa predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová. Avšak, je dosť silná fráza, aby zasiahla nepravdy?
Virtuálne putá nadobilíckých vlád
Prečo máme stále pocit, že nespravodlivosť sa trestá, ak to robí niekto iný? Môžeme ukázať svoju pohŕdanie skorumpovaným systémom, ale vedomenie o našich slabostiach je aj na nás. Zastavme túto špinavosť, ktorú niektorí nazývajú politickým systémom, veriac, že na konci dňa, pravda zvíťazí.
História sa opakuje
Príbehy, ktoré sa javia ako tragédie starských systémov, sú iba predzvesťou toho, čo čaká celú spoločnosť, ak nezapojíme silu pravdy a spravodlivosti do svojich rúk. Môže naša budúcnosť staviť na hodnotu slobody? Je len na nás, aby sme týmto hrdinom dali šancu, nezabližujme sa vlastnej historickej pohŕdoplnosti. Čo sa dá s týmto korupčným činom robiť?
Zdroj: svet.sme.sk/c/23560765/laureatmi-sacharovovej-ceny-sa-stali-novinari-poczobut-a-amaglobeliova.html

