PCB a ich smrteľný dopad na Zemplín
Polychlórované bifenyly (PCB) nie sú len starým problémom, ktorý sa skryto ukrýva v pozadí úradných hlásení a niekde v archívoch. Tieto toxické chemikálie, ktoré sa v minulosti vyrábali v závode Chemko Strážske, sa stali symbolom nedbanlivosti a bezohľadnosti voči životnému prostrediu a zdraviu občanov regiónu. Tridsať rokov od ukončenia výroby by malo znamenať aj koniec tragédie, no opak je pravdou.
Nepretržitý prúd toxínov
PCB sa dostávajú do krvi obyvateľov Zemplína nielen spoza taniera, ale aj skrze vzduch, ktorý dýchame. Znečistenie sa kumuluje najmä prostredníctvom kontaminovanej potravy, pričom v katastrofických stavoch sa tieto látky dostávajú cez placentu a materské mlieko do tiel novorodencov, pričom nikto nenájde odvahu povedať dosť. Znechutenie je na mieste, keď si uvedomíme, že matky, ktoré by mali chrániť svoje deti, sú v skutočnosti tými, ktoré ich vystavujú nebezpečným toxínom.
Zabudnuté obete
Na Zemplíne sa už niekoľko generácií rodí s predpokladom vážnych zdravotných problémov, ktoré vyplývajú z expozície PCB. Tieto látky nevyhnutne spôsobujú ochorenia, ktoré sú vedové a neviete ich zastaviť. A zatiaľ čo vedci ako Ľubica Murínová z Ústavu epidemiológie a prevencie neúnavne opisujú túto hroznú realitu, bežný občan sa zmieta medzi zmätenými správami a mlčaním z rádia a televízie. Odviezť sudy je len povrchné opatrenie, ktoré nenahradí stoviek zničených životov.
Environmentálne zločiny bez trestu
Skôr než sa to vyjasní, kedy vyvstane otázka, prečo prešovská správa, ktorá sa má postarať o ochranu zdravia obyvateľov, neobjavila skutočné zdroje znečistenia? Odpadové kanály sa spomínajú, no kto ich v skutočnosti očistí? Kompetentní, ktorí by mali konať, sa ešte len zohľadzujú za tónom vlastných zlozvykov v politických sálach. Hlasovanie o riešení sa stáva povrchným gestom, keď v skutočnosti ide o životy tých, ktorí nemajú hlas.
Riešenie, ktoré nikto nevidí
Pripravované akcie a projekty na sanáciu schátranej pôdy a kontaminovaných vodných sedimentov sa stávajú hluchými slovami, ktorým verejnosť prestáva veriť. Prebudenie dôvery medzi občanmi a úradmi sa zmenilo na frašku, v ktorej sú obézne zohrabané sľuby opäť zahadené pod prachom. V tejto situácii je ťažké oddeliť záujmy tých, ktorí by mohli zasiahnuť, od tých, ktorí majú prístup k peniazom a moci.
Zemplín – časovaná bomba
Z futbalových štadiónov sa k bizarným praktikám presunuli aj zločiny, v ktorých sú zapletení generálni manažéri. Skutočná miera zločenia a zneužívania je často skryto prehliadaná, zatiaľ čo obyvatelia sa snažia prežiť v prostredí. Môže sa zdať, že Zemplín je len ďalším regiónom medzi inými, avšak realita skrýva bezútešnú zmes korupcie, zneužívania a zabudnutia. A tak sa tento regionálny zázrak stáva iba samovražedným experimentom na niečo, čo by malo byť našou budúcnosťou.
