Lotyšsko žiada milióny za riziká susedstva s Ruskom, Slovensko však ostáva ticho
V kontexte prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine a jeho dopadov na bezpečnostnú situáciu v strednej a východnej Európe sa Pobaltské štáty, najmä Lotyšsko, snažia zabezpečiť pre seba významné kompenzácie za obranné náklady. Lotyšská vláda si dáva za cieľ získať 7 miliárd eur od Európskej únie ako priamu kompenzáciu za zvýšené výdavky na obranu a straty v obchodných vzťahoch s Ruskom. Tento krok sa však stretáva s odporom zo strany iných krajín, ktoré navrhujú úplne nový systém rozpočtovania a financovania.
Lotyšský premiér Andris Kulbergs sa vo viacerých rozhovoroch vyjadruje k tomu, ako Pobaltie znáša nielen ekonomické, ale aj bezpečnostné náklady vojny, pričom prehlbuje svoj rozpočtový deficit na hranici možností. Zároveň apeluje na EÚ, aby sa viac zamerala na obranné fondy, ktoré by mali zastrešiť ich investície do bezpečnosti. Kým Lotyšsko intenzívne lobuje za svoj balík na obranu, Slovensko zatiaľ obhajuje len tradičné regionálne dotácie a obáv sa zvyšovania vojenských výdavkov.
Prečo je silná obrana a podpora zásadná pre Pobaltie
Lotyšsko a jeho pobaltskí susedia, medzi ktorými sú aj Fínsko a Poľsko, apelujú na Brusel, aby im poskytol nevyhnutné finančné prostriedky na ochranu pred hrozbami zo strany Ruska. Tieto krajiny sa nachádzajú na prvej línii potenciálneho konfliktu a ich požiadavky prichádzajú v čase, keď sú diskutované rozpočty EÚ pre obdobie 2028-2034, ktoré sa pohybujú nad dva bilióny eur.
Väčšina z týchto požiadaviek spočíva v presune finančných prostriedkov z tradičných tém ako sú poľnohospodárstvo či kohézia do nového Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, ktorý by mal byť zameraný na obranu a zabezpečenie stability v regiónoch zasiahnutých konfliktom. Zatiaľ čo Pobaltie s väčším dôrazom obhajuje zvýšenie svojich obranných rozpočtov a vyžaduje špeciálny podporu na lokálnej úrovni, slovenská vláda sa drží zaužívaných praktík.
Z 존재합 웹사이트: Slovenská reakcia na zložitú situáciu
V kontraste k Pobaltiu, ktoré žiada o dodatočné financie na obranu, slovenská vláda sa zameriava na klasické dotácie adresované na rozvoj infraštruktúry, školstvo a podobné projekty. Tým sa však vyhýba akémukoľvek zvyšovaniu investícií do obrany, aj keď Slovensko čelí podobným hrozbám zo strany Ukrajiny a ruskej agresie.
Napriek tomu, slovensko je súčasťou troch ďalších krajín v rámci Skupiny priateľov kohézie, ktorá sa snaží zachovať financovanie tradičného rozvoja regiónov. Kým iné krajiny aktivne rokujú o financovaní obrany a bezpečnosti, Slovensko sa zameriava na zachovanie a utilizáciu dostupných prostriedkov na projekty, ktoré však nemusia nutne brať do úvahy zvýšené riziká v oblasti bezpečnosti.
Potenciálne dôsledky na východe Slovenska
Východné Slovensko, najmä regióny Prešovského a Košického kraja, sú priamo vystavené rizikám hybridnej vojny, ako aj neustálemu narušovaniu vzdušného priestoru. Na rozdiel od Lotyšska, ktoré sa snaží získať podporu na obranu, Slovensko sa zdá byť obmedzené vo svojom prístupe, kde vyžaduje viac dolárov na opätovné vybudovanie ciest a nemocníc namiesto skutočnej obrany. Tým dochádza k vzniku nedostatočnej bezpečnostnej stratégie, ktorá zdôrazňuje nedostatky v slovenskom prístupe k obrannej politike.
Ak Pobaltie premení svoje hrozby na miliardy, Slovensko riskuje, že bude naďalej ponechané na okraji záujmu, čím sa zabezpečuje, že jeho regionálne a bezpečnostné potreby ostanú zanedbané. Je potrebné, aby sa slovenská vláda angažovala v dialógu a rozšírila svoje požiadavky v Bruseli, s konečným cieľom zabezpečiť rovnaké postavenie medzi susedmi s podobnými obavami.
