Radačovský ako veľvyslanec? Úder pre slovenskú diplomaciu
Miroslav Radačovský, súčasný poslanec, bol navrhnutý ako kandidát na veľvyslanca Slovenskej republiky na Cypre, čo vyvolalo mnohé diskusie a pochybnosti o vhodnosti jeho nominácie. Peter Weiss, bývalý veľvyslanec, vyjadruje vo svojom komentári silné nesúhlasné stanovisko. Tvrdí, že takáto nominácia je zahanbujúca pre slovenskú diplomaciu a neodráža seriózny prístup vlády k výberu diplomatických predstaviteľov.
Weiss sa odvoláva na svoje vlastné skúsenosti z obdobia, keď sa ako veľvyslanec zúčastnil osláv storočnice česko-slovenskej diplomacie. Pripomína, že po rozdelení ČSFR mala česká strana výraznú výhodu, keďže si len premenovala svoje ministerstvo na ministerstvo zahraničných vecí ČR, zatiaľ čo Slovensko muselo vybudovať svoju diplomatickú službu doslova od základov. Vďaka úspešnej diplomacii sa Slovensko dostalo do rôznych prestížnych organizácií ako EÚ, NATO, OECD a taktiež sa stalo nestálym členom BR OSN.
Weiss podčiarkuje, že skutočnosť, že Radačovský je politickým nominantom, nie je ospravedlnením pre jeho nedostatočnú pripravenosť a skúsenosti na takú komplexnú pozíciu. Cyprus, ako krajina predsedajúca EÚ, si vyžaduje vysoko kvalifikovaného diplomata, ktorý rozumie jeho politickej a historickej situácii. Weiss tvrdí, že nominácia Radačovského slúži skôr na upevnenie politickej väčšiny v Národnej rade, než na hľadanie skutočne kompetentného zástupcu Slovenskej republiky.
Ministri a vládni predstavitelia by mali brať do úvahy dlhodobé dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré môže mať významný dopad na reputáciu slovenskej diplomacie a jej schopnosť efektívne komunikovať a zastupovať krajinu na medzinárodnej úrovni. V súčasnosti sa ukazuje, že výber diplomatov by mal byť orientovaný na odborné a profesionálne zručnosti namiesto politických preferencií, aby bola zaručená integrita a úspešnosť slovenskej zahraničnej politiky.
V závere Weissovho komentára je jasné, že nominácia Radačovského na veľvyslanca je neprijateľná a vyzýva k zmene prístupu, ktorý by sa mal opierať o skutočné kompetencie a nie o politické obchody.
