Kríza globálneho oceliarskeho sektora
Globálny oceliarsky priemysel čelí vážnej kríze, ktorú spôsobuje prelínanie rôznych faktorov, predovšetkým prítomnosť lacnej dotovanej ocele z Číny. Vojna na Blízkom východe tiež výrazne ovplyvnila dopyt po oceli, ako upozorňuje správa od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Podľa správy OECD sa globálna kapacita výroby ocele neustále zvyšuje, a to aj v čase, keď dopyt klesá. Tieto trendy vedú k tomu, že miera využitia kapacít se dostáva na úroveň, ktorá je ďaleko pod hranicou udržateľnosti. V minulom roku bola nadmerná kapacita ocele vyčíslená na znepokojujúcich 640 miliónov ton a predpokladá sa, že do roku 2028 vzrastie na 745 miliónov ton. To predstavuje viac ako tretinu z celkového globálneho dopytu po oceli, ktorý dosiahol približne 1800 miliónov ton v minulom roku.
Dôležité je aj upozornenie OECD, že do roku 2030 sa očakáva, že dopyt po oceli bude rásť len o 0,9 percenta ročne, čo je veľmi nízne číslo v porovnaní s predošlými rokmi. Táto situácia naznačuje, že sektor nesie znaky nadbytku a zároveň slabého rastu.
Podľa OECD až 54 percent nadmernej kapacity pochádza z Číny, ktorá od roku 2019 takmer zdvojnásobila úroveň dotácií poskytovaných svojim výrobcom ocele. Tieto dotácie umožnili výrobcom významne zvýšiť export, a to aj napriek spomaleniu domácej ekonomiky. Následkom týchto krokov je inundácia medzinárodných trhov s oceľou, ktorá sa predáva za dumpingové ceny, nakoľko je subvencionovaná.
Organizácia so sídlom v Paríži uzatvára, že táto situácia predstavuje dlhodobú výzvu pre globálny oceliarsky sektor a vyžaduje si spoločné riešenia na medzinárodnej úrovni, aby sa zabezpečila stabilita na trhu a udržateľný rozvoj celého odvetvia.

