Kuba prijala ponuku USA na humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov
Podľa správy amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, Kuba prijala návrh Spojených štátov na poskytnutie humanitárnej pomoci vo výške 100 miliónov dolárov. Tento krok bol potvrdený viacerými agentúrami vrátane AFP a Reuters. Definíciou pre túto finančnú pomoc je, že distribúciu zabezpečí katolícka cirkev, čo má za cieľ obísť súčasnú komunistickú vládu v Havane.
Reakcia kubánskeho prezidenta
Po oznámení tejto pomoci reagoval kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel, ktorý vyhlásil, že namiesto ponúkanej pomoci by Spojené štáty mali zvážiť zrušenie blokády voči ostrovu. Podľa neho by to mohlo výrazne zmierniť útrapy, ktorým krajina čelí, a situáciu by bolo možné riešiť oveľa rýchlejšie, ak by blokáda bola zrušená alebo aspoň uvoľnená.
Úvahy o rokovaniach
Rubio v nedávnom vyjadrení priblížil, že súčasná šanca na dosiahnutie mierovej dohody medzi Washingtonom a Havanou nie je vysoká. Upozornil na to, že hoci sú USA otvorené k rokovaniam, situácia viedla k tomu, že sú optimistické predpoklady nie sú pravdepodobné.
Obžaloba bývalého prezidenta Raúla Castra
V Spojených štátoch bola podaná obžaloba voči bývalému kubánskemu prezidentovi Raúlovi Castrovi, pričom bola spojená s incidentom z pred tridsiatich rokov, kedy došlo k zostreleniu dvoch amerických civilných lietadiel. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil takúto obžalobu ako neprijateľnú a varoval pred nepriateľskými praktikami voči kubánskym lídrom.
Ekonomická kríza na Kube a zahraničná politika
Kuba sa momentálne nachádza v hlbokej ekonomickej kríze, ktorá sa zhoršila po zosadení prezidenta Venezuely Nicolása Madura Spojenými štátmi. Venezuelská vláda predtým poskytovala Kube približne polovicu jej ropných dodávok. V súčasnosti ostrov obmedzene získava potrebné suroviny, pričom len jediný ruský tanker dorazil na jeho územie. Naopak, iný ruský tanker uviazol na niekoľko týždňov v Atlantickom oceáne.
Politické tlaky a možné reformy
Administratíva Bieleho domu vyžaduje od Kuby rozsiahle reformy a v minulosti nevylúčila možnosť „priateľského prevzatia“ ostrova. Takýto prístup naznačuje rastúci tlak na kubánsku vládu s cieľom zmeniť dynamiku. Dôvody zahraničnej politiky USA voči Kube sú komplexné a prepojené s jej predsudkami a historickými vzťahmi.
