Zahraničná pomoc v čase kríz: Aké výzvy sú pred nami?
V súčasnosti čelí zahraničná rozvojová pomoc výrazným zásahom, čo vzbudzuje obavy, že bohaté krajiny pod tlakom hospodárskych prekážok a vnútorných priorít môžu skresliť efektívnosť a dosah tejto pomoci. Napriek poklesu, ktorý bol najprudší v histórii, krajiny OECD v roku 2025 poskytli pôsobivých 174,3 miliardy dolárov, pričom Spojené štáty prispeli 29 miliardami, hoci administratíva Donalda Trumpa zrušila viac ako 80% programov Agentúry USAID.
Keďže svet je zmietaný vojnami, epidémami a masovým vysídľovaním obyvateľstva, je zrejmé, že potreba pomoci nezmizne. Na konci roka 2025 bolo nútene vysídlených 117,8 milióna ľudí, čo naznačuje, že zahraničná pomoc si zaslúži prehodnotenie a zabezpečenie, aby sa efektívne dostala k tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Kontroverzie a požiadavky na zodpovednosť
Zahraničná pomoc sa už dlhé roky stretáva s dvoma hlavnými kritikami. Prvým je, že často nedosahuje zamýšľaný účel, to znamená, že sa peniaze buď nedostanú k tým, ktorí ich potrebujú, alebo ich účinok je minimálny. Druhým bodom kritiky je, že financie sú využívané neefektívne a neslúžia tak správnym účelom, čo vyvoláva legitímnu otázku o transparentnosti a efektivite vynakladania verejných prostriedkov.
Začiatkom tohto storočia sa pozornosť presunula na takzvanú „poslednú míľu“ pomoci, čo odkazuje na prenos peňazí od donorov až k príjemcom. Tento proces si vyžaduje komplexnú infraštruktúru, ktorá zahŕňa registrované systémy, platobné mechanizmy a komunikáciu s komunitami, aby sa predišlo chybám pri doručovaní.
Poučenia z praxe: Ako zlepšiť efektívnosť pomoci
Exemplárne praxové prípady ukazujú, že efektívna pomoc si vyžaduje asociáciu zahraničných zdrojov so silnými miestnymi systémami. V Indii sa zaočkovanosť detí zlepšila, keď sa informácie šírili prostredníctvom miestnych lídrov, ktorých komunity uznávali. V Ugande sa osvedčili projekty s motivovanými pracovníkmi, ktorí vykonávali prenatálne prehliadky a dlho zotrvávali vo svojej práci.
Preto je dôležité investovať do ľudských zdrojov a budovania miestnych kapacít, aby boli krajiny schopné zabezpečiť služby aj po skončení zahraničnej pomoci. Udržanie týchto mechanizmov môže výrazne znížiť negatívny dopad na efektivitu a účinnosť zostávajúcich programov.
Začiatok nového prístupu
Vzhľadom na aktuálne krízové obdobie je jasné, že expertíza a poznatky o efektívnej pomoci, ktoré boli nadobudnuté za posledné desaťročia, nesmú byť zahodené. Darcovské krajiny majú pred sebou zásadnú voľbu: buď budú systematicky ničiť programy, alebo budú prostredníctvom správnych krokov a investícií stavať na tom, čo už existuje.
Udržanie a adaptácia osvedčených systémov pred zimným obdobím škrtov, či už na národnej úrovni alebo v kontexte medzinárodnej pomoci, je kľúčová. Je nevyhnutné, aby sa darcovské vlády rozhodli, či budú pokračovať smerom k zbytočnému ničenie alebo budovaniu udržateľného systému založeného na precíznych a časom overených praktikách.
