Problematika zonácie národných parkov na Slovensku
V súčasnej dobe sa na Slovensku rozvíja diskusia o zonáciách národných parkov, konkrétne o nedávno implementovaných zmenách, ktoré vyvolali vážne kontroverzie. Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa snažil presvedčiť verejnosť, že najvýraznejšie obavy vyjadruje iba jeho štátny tajomník Filip Kuffa. Avšak, situácia sa ukazuje ako oveľa zložitější, kde práve minister, väčšina vládnych predstaviteľov a niektorí tatranskí oligarchovia sú tí, ktorí so zonáciami problém nemajú, a to aj napriek rôznorodým názorom ochranárov a vedcov.
Kritika a nespokojnosť s novými zonáciami
Odborná verejnosť, vrátane ochranárov a predstaviteľov Európskej komisie, poukazuje na to, že zonácie nevykazujú súlad s platnou národnou legislatívou, európskym právom, ani s hodnotami ochrany svetového dedičstva UNESCO. Kritici sa sťažujú na nedostatočnú komunikáciu zo strany predkladateľov s odborníkmi, ktorá je nevyhnutná pre kvalitnú prípravu zonácií. V februári 2026 bola skupinou 60 expertov zaslaná súprava upozornení a odporúčaní, avšak táto bola väčšinou ignorovaná.
Postoje a zmeny v ochrane prírody
Aj keď niektoré zmeny sa ukazujú ako zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi, to však neznamená, že sú tieto úpravy dostatočné. V Tatranskom národnom parku sa síce podarilo odstrániť niektoré absurdnosti z predchádzajúceho návrhu, avšak mnohí očakávali viac. Naďalej pretrváva nespokojnosť s nedostatočným zastúpením rozlohy bezzásahových zón v iných parkoch, ako je Malá Fatra, kde bola predpokladaná 50 percentná ochrana dosiahnutá len s ťažkosťami.
Otázka budúcnosti zonácií
Za zmienku stojí aj Národný park Poloniny, ktorý si vyslúžil kritiku za nedostatočné zaradenie do bezzásahových zón. V tejto oblasti sa podľa odborníkov pohybuje nezákonne veľká D-zóna s najnižšou ochrannou úrovňou. Odborníci a ochrancovia prírody, vrátane samotného Kuffy, pripúšťajú, že situácia je neprijateľná ako pre Slovensko, tak aj pre obyvateľov Bratislavy a Brusel.
Interakcia s Európskou komisiou a budúce vyhliadky
Po schválení súčasných zonácií 1. júla 2026 vzrástol aj tlak na vládu zo strany Európskej komisie, ktorá sa nemá v úmysle vzdať ochrany prírody v súvislosti s finančnými prostriedkami z Plánu obnovy a odolnosti. Očakáva sa, že ak vláda neupraví svoje postoje, môže sa dopustiť ďalších právnych a politických problémov pri rokovaniach s Bruselom. Až o tom rozhodne Európska komisia, ktorá má legálne oprávnenia v posudzovaní environmentálnych politík členských krajín.
Kauza zonácie národných parkov tak ostáva otvorená, s jasnými výzvami pred slovenskou vládou, aby zlepšila svoje prax a zabezpečila ochranu prírody v súlade s predpismi a s hodnotami celého európskeho spoločenstva.
