Turecko spustilo raziu proti stúpencov Fethullahovho hnutia
V Turecku prebehla rozsiahla policajná operácia, v rámci ktorej prokuratúra nariadila zadržanie takmer 1000 osôb podozrivých z napojenia na organizáciu, ktorú vláda prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana považuje za zodpovednú za neúspešný pokus o štátny prevrat z roku 2016. Turecký minister spravodlivosti Akin Gürlek informoval, že razia je súčasťou „veľkej očistnej kampane“ proti hnutiu, o ktorom Ankara tvrdí, že má zasahujúce prvky vo všetkých oblastiach štátnej správy.
K pokusu o prevrat došlo 15. júla 2016, keď časť tureckej armády, podporená tankami a bojovými lietadlami, sa pokúsila zvrhnúť vládu. Vznikli pri tom chaos a násilnosti, ktoré si vyžiadali približne 250 životov a viac ako 2000 zranených. Po zlyhaní prevratu sa do ulíc vynorili tisíce Erdoganových podporovateľov, ktorí proti pučistom aktivne zasiahli.
Ankara obviňuje hnutie moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý je uväznený v USA, z organizovania tohto prevratu. Turecké úrady ho označili za „Fethullahovu teroristickú organizáciu“ (FETÖ) a vyžadujú jeho vydanie. Gülen aj po svojom exilu od roku 1998 popieral akékoľvek spojenie s pokusom o prevrat. V októbri 2022 zomrel v USA, čo vyvolalo ďalšie polemiky ohľadom jeho vplyvu na tureckú politiku.
Rozsiahle čistky a ich politicé dôsledky
Po pokuse o prevrat turecká vláda spustila sériu rozsiahlych čistiek, pri ktorých bolo prepustených a stíhaných množstvo osôb vrátane sudcov, prokurátorov a učiteľov. Mnohí z nich prišli o zamestnanie a pasy, a bolo im uložené trestné stíhanie. Tureckí ministri vo svojich vyhláseniach zdôraznili rozhodnosť v boji proti FETO a uviedli, že táto organizácia predstavuje hrozbu pre národ a štát.
Analytici zhodnotili, že neúspešný pokus o prevrat z roku 2016 reprezentoval zásadný zlom v moderných dejinách Turecka, ktorý posilnil Erdoganovu moc a jeho autoritársky prístup. Dôsledkom týchto udalostí bola konsolidácia moci okolo prezidenta a umocnenie nekompromisného prístupu voči opozícii. Minister vnútra Mustafa Çiftci v liste guvernérom všetkých tureckých provincií označil tieto udalosti za nespochybniteľnú historickú súčasť tureckého národa.
Fethullah Gülen a jeho vplyv
Fethullah Gülen, bývalý Erdoganov spojenec, sa stal jedným z najvýznamnejších protivníkov jeho vlády. Gülenove hnutie, známe ako Hizmet, sa snažilo presadiť umiernený islam a vzdelanie. Po vypuknutí korupčnej kauzy koncom roku 2014, ktorá zahŕňala aj členov Erdoganova kabinetu, sa proti hnutiu začali meirať obvinenia, že sa snaží vytvoriť paralelný štátny aparát s cieľom odstrániť vládu.
V historickej perspektíve sa dá povedať, že udalosti z júla 2016 a následné represie voči stúpencov Gülenovho hnutia zanechali hlboké jazvy na tureckej spoločnosti. Mnohí sa obávajú, že politický a sociálny rozkol v krajine sa prehlbuje, pričom snahy o ašpirácie na demokratické zmeny sú potláčané, zatiaľ čo vzniká akýsi autoritársky konsenzus režimu.
