Kažimír varuje pred ďalším zvýšením úrokových sadzieb
Podľa slov guvernéra Národnej banky Slovenska, Petra Kažimíra, inflácia, ktorá sa šíri ekonomickým prostredím, nevyhnutne privedie Európsku centrálnu banku (ECB) k potrebe sprísniť úrokové sadzby. V rozhovore pre agentúru Bloomberg novo vyjadril obavy, že bez adekvátnych opatrení sa cenové tlaky na trhu len ťažko zmiernia.
Kažimír, ako ústredná postava v slovenskej ekonomickej politike a zároveň člen Rady guvernérov ECB, varoval, že aktuálny hospodársky klimat prechádza zložitým obdobím, v ktorom firmy zažívajú ťažkosti s konsolidáciou, no zároveň sa nezamestnanosť de facto nezvyšuje. Tento paradox vyžaduje pozorné sledovanie všetkých ekonomických ukazovateľov, aby bolo možné predvídať potrebné zásahy menovej politike.
V komentári na nedávne zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré ECB uskutočnila v septembri 2023, Kažimír poukazuje na to, že je ešte predčasné hovoriť o tom, aké opatrenia by mali byť zavedené v najbližšej budúcnosti. Partneri na trhu vnímajú definitívne rozhodnutia ECB, pokiaľ ide o úrokové sadzby, ako priamy signál, že ekonomický rast si žiada zvýšenú pozornosť a akčné kroky smerom k stabilizácii inflácie.
Inflácia tlačí na cenové tlaky
Medziročná miera inflácie v eurozóne v máji tohto roku vzrástla na 3,2 percenta, čo je o 0,2 percentuálneho bodu viac než mesiac predtým. Najvýraznejším faktorom ovplyvňujúcim tento rast boli zdražujúce energie, ktorých ceny vzrástli medziročne o 10,9 percenta.
„Naša úloha ešte nie je splnená,“ konštatoval Kažimír a dodal, že v súvislosti s infláciou je potrebné prijímať informované rozhodnutia. Nielenže domácnosti a podniky musia čeliť zvyšujúcim sa cenám, ale aj obavy o stabilizáciu ekonomiky vyžadujú, aby menová politika mohla byť reštriktívna, ak to bude potrebné.
Napätie na trhu a budúcnosť úrokových sadzieb
Kažimír naznačil, že od decembra 2023 by ECB mohla pristúpiť k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Je tu však potreba posúdiť júnové údaje o inflácii, ktoré by mohli poskytnúť jasnejší obraz o aktuálnom hospodárskom stave. Medzi kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie, je aj situácia na trhu s energiami a predpokladané obnovovanie produkčných kapacít, ktoré by mohli do určitej miery zmierniť tlak na ceny.
„Môže trvať dlhšie, kým ceny energie klesnú na úroveň, akú by ECB považovala za prijateľnú,“ dodal Kažimír. V kontexte klesajúceho dopytu v podnikateľskom sektore sa trhy môžu obávať, že prísnejšie menové podmienky by mohli znamenať ďalšie problémy pre rast európskej ekonomiky.
Na záver Kažimír uviedol, že hoci rast ekonomiky pomaly pokračuje, predpokladá sa, že si zachová istú odolnosť voči týmto novým menovým nástrojom, pričom by mali byť podrobené kontinuálnemu hodnoteniu a prispôsobeniu podľa aktuálnych ekonomických podmienok.
