Robert Fico a Viktor Orbán: Pragmatické spojenie v kontexte autoritárskeho modelu
V septembri 2025 sa Robert Fico po stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom vyjadril, že sa chce inšpirovať spôsobom, akým Orbán buduje Maďarsko. Fico, známy svojimi proruskými postojmi a prístupom k politike, sa ukazuje ako zástanca modelu neliberálnej demokracie, ktorý sa mu javí ako atraktívny. Vzťahy s Orbánom však využíva skôr pragmaticky, a to ako nástroj na odkazovanie vlastnému publiku, pričom tento krok slúži aj na podporu jeho snáh o oslabenie jednoty Európskej únie.
Nedá sa však prehliadnuť, že Ficovo spojenie s Orbánom má skôr účelový charakter. Fico si v Orbánovej politike vyberá len tie aspekty, ktoré sa zhodujú s jeho ideológiou, pričom ignoruje kľúčové hodnoty, na ktorých sa zakladá Orbánova politika. Na rozdiel od Fica, ktorý upriamuje pozornosť na autoritárske režimy ako vzory pre udržanie moci, Orbánovo postavenie voči Rusku je skôr pragmatické, zamerané najmä na zabezpečenie výhodných obchodov.
Ideologická roztržka: Fico a Orbán v kontraste k autoritárskym vzorom
Fico v posledných rokoch prejavuje čoraz väčšiu sympatiu voči autoritárskym režimom, medzi ktorými sa vyníma aj ruský prezident Vladimír Putin. Pokiaľ Orbán odkazuje na historické pamäti z roku 1956, ktoré sa viažu na boj proti komunizmu, Fico si spomína na rok 1968, avšak jeho interpretácia je zameraná skôr na reformného komunistu Alexandra Dubčeka než na pamiatku obetí okupácie.
Fico má tendenciu prezentovať autokratov ako pozitívne vzory, čím sa od Orbána odlišuje. Ten sa nikdy neodvážil ponížiť 1956, čím by legitimizoval sovietsku inváziu, zatiaľ čo Fico sa dokonca zúčastnil osláv osemdesiateho výročia víťazstva nad fašizmom v Moskve v spoločnosti diktátorov. Tento krok len umocňuje pragmatickosť jeho preferencií a jeho sklon k ospravedlňovaniu autoritárských tendencií.
História a identita: rozdiel v pamäťových stopách Fica a Orbána
Rok 1956 je pre Maďarov kľúčovým momentom, symbolizujúcim odpor voči totalitnému režimu. Na druhej strane, rok 1968 na Slovensku nerezonuje s rovnakou silou. Orbán opakovane oslavuje pamiatku bojovníkov za slobodu, zatiaľ čo Fico sa s pamäťou na okupáciu pasívne spája. Tieto rozdiely v pamäti odrážajú aj odlišný prístup k hodnotám a tradíciám.
Osobný postoj k historickým udalostiam, ako sú revolúcie a ich dôsledky, pri oboch politikoch poukazuje na hlboké ideologické nesúlad, pričom Orbánov postoj vychádza zo silného národného pocitu, zatiaľ čo Fico vytvára svojich spojencov na názor iných krajín predovšetkým na základe účelnosti pre jeho politiku.
Záver: Porovnávanie pozícií a vplyv na politickú scénu
Celkovo sa javí, že Fico vníma Orbánovu politiku ako model, ktorý sa mu môže hodiť k jeho vlastným ambíciám, lenže bez hlbšieho porozumenia jej hodnotového rámca. Môžeme oprávnene predpokladať, že v politickej sfére vníma autoritárske tendencie ako prostriedok pre získanie a udržanie moci, čo sa zreteľne líši od Orbánovho prístupu, ktorý cení historické hodnoty a kultúru.
