Putinovi sa už smejú aj Arméni
Málokto s určitosťou chápe, čo presne motivovalo Vladimira Putina k vypuknutiu otvorenej vojny proti Ukrajine. Je zrejmé, že za týmto krokom stála nielen jeho neinformovanosť, ale aj túžba zapísať sa do ruských dejín. Po nedávnych voľbách v Arménsku sa začína ukazovať, že jeho ambície mohli nadobudnúť inú podobu, než akú pôvodne zamýšľal.
Pred inváziou sa Putinovo meno spájalo s obrazom úspešného lídra, ktorý sa postavil na čelo krajiny po chaotických časoch 90. rokov. S pomocou svojich priateľov z bezpečnostných služieb a bohatstva z dreva a ropy dokázal nastoliť v Rusku kleptokratický poriadok, ktorý mnohým Rusom poskytol bezprecedentný blahobyt. V tomto kontexte sa anexia Krymu stala symbolom jeho úspechov, aj keď bola spätá so sankciami, ktoré v skutku neohrozovali jeho mocenské postavenie.
Pokračujúca vojna na Ukrajine však priniesla zvraty, ktoré Putin zrejme nepredpokladal. Rusko sa ocitlo na ceste k katastrofe, ktorú si sám spôsobil. Arménia, príklad jeho geopolitickej stratégie, sa po voľbách začína orientovať čoraz viac na Západ. Premiér, ktorý sa snaží o bližšie vzťahy so Západom, získava od voličov podporu v boji proti ruskej dominancii.
Európa, ako aj ostatné časti sveta, sledujú, ako Putin stráca rešpekt a autoritu, s ktorou sa ešte prednedávnom prezentoval. Arméni ukázali ochotu vzoprieť sa ruskej vplyvnosti, čo len posilňuje argumenty o neudržateľnosti Putinovej politiky. Na medzinárodných fórach už o ňom nepočuť ako o mocnom líderovi, ale ako o postave, ktorú si jeho bývalí spojenci začínajú posmešne prehrávať.
V dôsledku týchto udalostí sa ukazuje, že vojenské akcie neznamenali len vojenskú expanziu, ale aj diplomatickú izoláciu Ruska, s čím sa mnoho krajín snaží nielen vyrovnať, ale aj využiť vo svoj prospech. Putin, kedysi oslavovaný ako architekt ruskej moci, sa teraz musí vysporiadať s výsledkami svojich činov, ktoré jeho krajinu posielajú do izolácie a neznámosti.
