Premárnené šance a skryté pravdy o slušnosti
Matia Lenická, externá prispievateľka denníka SME, sa vo svojom článku zamýšľa nad témou slušnosti, ktorá sa v ostatných rokoch stala predmetom častých diskusií. Napriek predpokladom sa na Slovensku nedostavili očakávané zmeny a pocit z frustrácie prevláda nad nádejou. Mnohé možnosti na spoločenský reštart boli premárnené, pričom sa veľká časť obyvateľstva cíti demotivovaná a sklamaná z návratu politických síl, ktoré sa spájajú so starými praktikami a ideológiami.
Návrat predstaviteľov bývalých režimov, ktorí sa opäť ocitajú v politickej sile, je odrazom neochoty spoločnosti priznať si vlastné prešľapy a chyby. S ich príchodom prišli aj snahy o modifikovanie základných právnych noriem, čo odráža obavy z návratu do istých praktík, ktoré mnohí považovali za prekonané. Taktiež sa objavili rôzne pokusy o obmedzovanie práv, ako napríklad snaha o definitívne zakotvenie dvoch pohlaví do ústavy, čo je vnímané skôr ako šikanózne opatrenie než ako krok k zlepšeniu právneho postavenia jednotlivcov.
V kultúre a spoločnosti pretrváva atmosféra sebaklamu. Ľudia predpokladajú, že sú morálne nadradení voči svojim oponentom, no skutočnosť je omnoho zložitejšia. Každý z nás má svoje „maslo na hlave“ a obavy z odhalenia vlastných neduhov a prešľapov nás paralyzujú. Témou, ktorú mnohí radšej ignorujú, je domáce násilie, ktoré postihuje nielen ženy, ale aj mužov. Je potrebné otvoriť diskusiu o týchto problémoch, aby sme prekonali strach a stigmu, ktoré ich obklopujú.
Na námestiach sa hovorilo o slušnosti, zatiaľ čo v skutočnosti sa v anonymite davu vyhrážalo politikom, ktorých názory sú považované za nesprávne. Týmto spôsobom sa premárnila šanca na spoločenskú amnestiu, na priznanie si vlastného zlyhávania a hrubou čiarou oddeliť minulosť od budúcnosti. Aby sme mohli bojovať proti „veľkému zlému“, musíme čelíme aj „malým zlám“, ktoré sa v našich životoch vyskytujú.
Matia Lenická uzatvára, že pokiaľ si ako spoločnosť nedokážeme priznať realitu, povedať si pravdu a otvorene diskutovať o citlivých témach, nikdy sa nedostaneme z bludného kruhu sebaklamu. Je potrebné, aby sme sa naučili diskutovať, pomenovať problémy a hľadať riešenia, len tak môžeme aspoň začať budovať „slušné Slovensko“, aké sme si v minulosti predstavovali.
