Vzbura v trojuholníku smrti: Zemplín, 1986
V roku 1986 sa na východe Slovenska, v obci Brekov, rozvinula krízová situácia, ktorá výrazne ovplyvnila miestnu komunitu. Obyvatelia začali zápasiť s neustálym znečisťovaním životného prostredia, vyvolaným prevádzkou priemyselných závodov Chemlon, Chemko a Bukóza. Tieto závody vypúšťali do ovzdušia, vody a pôdy množstvo nebezpečných látok, čo vyvolávalo čoraz silnejšiu nespokojnosť medzi obyvateľmi, ktorí boli priamo postihnutí ich činnosťou.
Tlak na komunitu narastal, keď sa začali objavovať plány na vznik nového miesta – skládky odpadov v blízkosti obce. Tento krok sa stal poslednou kvapkou, ktorá preťala pohár trpezlivosti brekovských obyvateľov. Ich bežná nespokojnosť sa pomaly transformovala na organizovaný odpor, ktorý začal naberať na sile.
Historička Agáta Šústová Drelová sa vo svojich výskumoch zaoberá pôvodom tohto protestu a širokými dopadmi, ktoré mal na živobytie obyvateľov. Spolupracovala s profesorkou Emíliou Sičákovou Beblavou, expertkou na občiansku participáciu, ktorá zdôraznila význam zapojenia sa občanov do rozhodovania o otázkach, ktoré ovplyvňujú ich životy.
Protesty proti plánovanej skládke sa postupne organizovali a vyústili do jasného vyjadrenia nesúhlasu, čo bolo v tom čase revolučné. Ľudia, ktorí predtým mlčali, sa spojili a hlasne vyjadrujú svoju nespokojnosť, čím reagovali nielen na situáciu vo svojich domovoch, ale aj na širší kontext strácajúceho sa dôvery v systém a režim, ktorý bol v tom čase na vrchole svojej moci.
Dodalostné okolnosti, ako havária v Černobyli, ktorá sa udiala len niekoľko dní pred vypuknutím protestov, umocnili obavy obyvateľov o zdravotné a environmentálne bezpečie. Tento moment istý čas napomohol šíreniu pocitov bezmocnosti, ale zároveň inšpiroval k tomu, aby sa tí, ktorí sa obávali o svoje zdravie a budúcnosť, spojili a postavili proti nespravodlivosti.
Agáta Šústová Drelová vo svojej analýze a románe „Smetisko” spracovala túto históriu a reflexiu protestov, čím prispela k lepšiemu pochopeniu fungovania moci a občianskej participácie. Vznik a priebeh protestov v Brekove tak predstavujú kľúčový moment v histórii občianskej aktivizácie na Slovensku, ktorý možno chápať ako zrodenie väčšej angažovanosti obyvateľov v otázkach ochrany životného prostredia.
V slávnostných spomienkach na tieto udalosti je preto dôležité zdôrazniť, že to, čo sa v Brekove stalo, nebolo len bojem proti konkrétnej skládke, ale aj bojom za právo na čistý a zdravý život vo vlastnej komunite. A hoci sa môže zdať, že víťazstvo nebolo definitívne, táto episóda posilnila občiansku odvahu a ochotu postaviť sa za svoje práva.
