Drepovanie nahých väzňov by mohli nahradiť špeciálne skenery, tvrdí minister
Na prelom septembra a októbra minulého roka vykonala verejná ochranka práv neohlásenú kontrolu v najväčšej slovenskej väznici v Hrnčiarovciach nad Parnou. V rámci tejto kontroly boli odhalené podozrenia z fyzického násilia voči väzňom, čo vyvolalo široké diskusie o podmienkach v slovenských väzniciach.
Ombudsman Róbert Dobrovodský následne postúpil najzávažnejšie zistenia Generálnej prokuratúre SR, ktorá na základe nich vykonala mimoriadnu previerku, ktorá potvrdila niektoré z týchto obvinení. Verejný ochranca práv totiž pravidelne monitoruje podmienky vo väzniciach, pričom jeho úlohou je chrániť práva osôb obmedzených na slobode.
Fyzické tresty a nedostatočná transparentnosť
Ombudsman poukázal na znepokojujúce praktiky, podľa ktorých zamestnanci väznice používajú fyzické tresty, vrátane faciek, ako prostriedku na zabezpečenie poslušnosti väzňov. Takéto správanie je v plnom rozpore s platnými právnymi normami a medzinárodnými dohovormi, ktoré chránia práva jednotlivcov.
„Pri anonymných rozhovoroch s odsúdenými opakovane zaznievalo, že voči nim dochádza k fyzickému násiliu. Takéto praktiky sú neprípustné a porušujú ich dôstojnosť,” vysvetlil hovorca verejného ochrancu práv Branislav Gigac.
Podľa zistení malo takmer 10% väzňov priamu skúsenosť s násilím zo strany dozorcov. Mnohé z týchto útokov sa uskutočnili za zavretými dverami, čo znemožňuje identifikáciu tých, ktorí za nimi stoja.
Neprimerané praktiky v prísnejších podmienkach
Kontrola tiež odhalila, že väzni sú po návrate z vychádzok podrobení humiliujúcim prehliadkam, ktoré zahŕňajú vyzliekanie donaha a vykonávanie drepov, a to bez akéhokoľvek posúdenia individuálneho rizika. Tento neprijateľný postup bol označený za ťažké porušenie ľudskej dôstojnosti.
Ombudsman sa zameral aj na obmedzený prístup väzňov k odbornému poradenstvu a liečbe, ako aj na nedostatok aktivít, ktoré by podporovali ich resocializáciu. Monitorovací tím zaznamenal aj obavy z materiálnych podmienok, pričom niektoré ubytovacie priestory boli vo veľmi zlom stave.
Reakcia ministerstva a ZVJS
Ministerstvo spravodlivosti reagovalo na tieto odporúčania, pričom minister Boris Susko upozornil na vysoké náklady na potrebné technológie, vrátane špeciálnych skenerov, ktoré by mohli nahradiť doterajšie nehumánne praktiky. Zatiaľ čo cena takýchto zariadení sa pohybuje okolo 500-tisíc eur, minister naznačil, že v aktuálnom rozpočte nie je priestor na ich zakúpenie.
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) uviedlo, že sa v posledných rokoch zameriava na vytváranie humánnejších podmienok vo väzniciach, a to vrátane zlepšovania resocializačných programov a ochrany základných práv väznených osôb.
Komplexný prístup k zlepšeniu podmienok
Bednárová z kancelárie generálneho riaditeľa dodala, že ZVJS pristupuje k všetkým podnetom a zisteniam so závažnosťou. Avšak zabezpečenie poriadku a bezpečnosti vo väzniciach musí byť vyvážené s ochranou osobnej integrity a dôstojnosti odsúdených. Celý proces humanizácie podmienok si vyžaduje citlivý a vyvážený prístup.
Ombudsman v uplynulých dvoch rokoch vykonal 33 monitorovacích návštev a považuje zistené problémy za vážne, avšak nie bežné v slovenských väzniciach. Nad týmto tématom sa stále vedú debaty, čím sa snažia zvýšiť vedomie o potrebách zlepšiť podmienky pre odsúdené osoby.
