KDH kritizuje vládu za hodnotenie Slovenska zo strany agentúry Fitch
Opozičné hnutie KDH odmieta snahu ministra financií Ladislava Kamenického a premiéra Roberta Fica predstaviť piatkové potvrdenie ratingu Slovenska od medzinárodnej agentúry Fitch ako úspech vlády. Napriek tomu, že agentúra si zachovala hodnotenie A- so stabilným výhľadom, vo svojej správe jasne uvádza, že toto hodnotenie je udržiavané predovšetkým vďaka členstvu Slovenska v Európskej únii (EÚ) a eurozóne.
Varovania ohľadom slovenského hospodárstva
KDH upozornilo na to, že napriek existujúcemu ratingu agentúra poukazuje na rastúci štátny dlh, slabý ekonomický rast, vysokú infláciu a zhoršovanie vzťahov s Európskou úniou. Poslanec Národnej rady SR Rastislav Krátky z KDH vyjadril, že snahy vlády vyrobiť z kritického hodnotenia agentúry obraz úspechu sú založené na mentalite „veď nie je horšie“. Upozornil na to, že Slovensko stagnuje a jeho verejné financie zostávajú zraniteľné, pričom po troch konsolidáciách by malo aspoň zaznamenať zlepšenie výhľadu alebo dokonca lepší rating, čo sa však doteraz nestalo.
Predpovede Fitch o verejných financiách
Podľa správy Fitch sa dlh verejnej správy Slovenska v roku 2026 zvýši na 62,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo by malo presiahnuť priemer krajín s podobným ratingom. Hospodársky rast má dosiahnuť len 0,8 percenta a inflácia sa predpokladá na úrovni 4,4 percenta, čo je podstatne viac v porovnaní s inými krajinami. Agentúra dodáva, že konsolidácia verejných financií je len čiastočná a deficit klesá veľmi pomaly, napriek prijatým opatreniam.
Reakcia vlády na hodnotenie
Predseda vlády Robert Fico v nedeľu 10. mája označil potvrdenie ratingu Slovenska od agentúry Fitch za dobrú správu a zdôraznil, že agentúra naznačuje, že konsolidácia verejných financií má svoj efekt. Tento názor bol taktiež ocenený samotným ministrom financií v uplynulých dňoch.
Kritika hospodárskej politiky vlády
KDH označilo ekonomickú situáciu v krajine za kritickú, pričom varovalo, že dlh pokračuje v raste a ekonomika spomaľuje. Dôsledkom tejto situácie je, že Slovensko si bude musieť požičiavať za vyššie úroky, čo znamená, že viac prostriedkov poputuje na úroky namiesto do zdravotníctva, školstva alebo podpory rodín. Na to poukázal aj Martin Štuk, expert KDH pre verejnú správu.
