OSN, Obchod s otrokmi a problém historickej pamäti Západu
Ostrov Gorée sa stal symbolom historickej pamäti atlantického obchodu s otrokmi, ktorý dosiahol svoje desivé vrcholy v období osvietenstva. Tento historický kontext sa opäť dostáva na scénu po prijatí deklarácie generálneho zhromaždenia OSN 25. marca 2026, ktorá uznáva atlantický obchod s africkými otrokmi ako najzávažnejší zločin proti ľudskosti. Odkazuje to nielen na jeho rozsah a brutálny charakter, ale aj na trvalé sociálne a rasové nerovnosti, ktoré z neho vzišli.
V súvise s touto deklaráciou som mal možnosť byť prítomný v Senegale, kde sme sa s miestnymi historikmi a akademikmi zaoberali otázkami historických väzieb medzi Afrikou a Európou. Práve oblasť Senegalu bola významným centrom, kde sa obchod s africkými otrokmi rozvíjal viac než tri stáročia. Ostrov Gorée, nachádzajúci sa naproti hlavnému mestu Dakar, bol uznaný UNESCO ako oficiálne miesto pamäti týchto zložitých a tragických dejín.
Návrh západoafrickej krajiny Ghany bol prijatý s veľkým ohlasom, pričom 123 krajín hlasovalo za. Odmietajúce hlasy prišli zo Spojených štátov, Izraela a Argentíny, zatiaľ čo 52 štátov, medzi ktorými sa nachádzali aj krajiny Európskej únie, sa zdržalo hlasovania. Tieto nedostatky vo svetovom konsenze poukazujú na hlboké historické a geopolitické rozdiely, ktoré ešte stále existujú v súvislosti s pripúšťaním koloniálnych hriechov.
Atlantický obchod a európsky kolonializmus sa vzájomne prepletali, formujúc eurocentrické predstavy o histórii, ktoré vo všeobecnosti marginalizovali význam Afriky. Historici poukazujú na to, že vzostup moderného Západu je úzko spätý s koloniálnou expanziou a obchodom s otrokmi. Od 16. do 19. storočia bolo cez Atlantik prevezených približne 13 miliónov afrických osôb, pričom sa odhaduje, že asi 2 milióny z nich cestu za morom neprežili. Keď sa britské obchodné plány presunuli na otrasné základne, obchod s otrokmi v európskych štátoch sa stal zloženou súčasťou ich hospodárstva.
Vyššie uvedený obchod viedol nielen k prehlbovaniu bohatstva v Európe, ale aj k legalizácii otroctva medzi ľuďmi čiernej pleti, čím sa z nich stali majetky. Toto systematické a dlhodobé zotročovanie malo zásadný dopad na kultúrne a rasové teórie modernej doby.
Na medzinárodnej úrovni sa otázka reparácií za obchod s otrokmi stáva živou témou, diskutovanou už viac než sto rokov. Avšak oficiálny postoj väčšiny mocností, vrátane USA a krajín EÚ, sa k tejto téme vyhýba a odmieta. Argumentujú tým, že obligácie voči obetiam by mali byť vyvodené z dnešného majetku, čo je ťažké obhajovať vo svetle dlhodobo pretrvávajúcich systémových nerovností.
Zástancovia deklarácie však vidia v jej prijatí historickú šancu umiestniť požiadavky na reparácie do globálnej diskusie. Poukazujú na to, že ide o pohľad na otázku utrpenia a s tým súvisiace ekonomické nerovnosti, ktoré majú svoj pôvod v desiatkach dekád stáročnej nespravodlivosti. Veria, že prijatie tejto deklarácie môže napomôcť aj iným krokom, ako sú odpustenie dlhov alebo podpora projektov zameraných na dekolonizáciu historických narratív.
V tejto súvislosti je dôležité, aby historické udalosti a súčasné diskusie prispeli k väčšiemu rešpektu voči Afrike, jej histórii a kultúre, čím sa posilní postavenie týchto krajín v globálnych dejinách.
