Život bahájskej komunite v Iráne pod istanbulským režimom: Rozhovor s Venus Jahanpour
Venus Jahanpour, iránska bahájska aktivistka, sa po 42 rokoch nedobrovoľného exilu vrátila k svojim koreňom. Jej príbeh je odrazom utrpenia a neustáleho prenasledovania, ktorému čelí bahájska komunita v Iráne. Po vylúčení zo školy kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu utiekla cez hory do Pakistanu, neskôr sa dostala do Švédska a nakoniec si našla nové útočisko na Slovensku.
V rozhovore sa Jahanpour zameriava na aktuálnu situáciu v Iráne, kde režim cenzúruje správy a brutalizuje svojich odporcov. Vysvetľuje, že tendencia vlády vypínať internet v kritických momentoch, ako sú protesty, sa stala bežnou praxou. „Odkedy začal protesty, máme až 33 dní bez kontaktu. Moja rodina stále žije v Iráne a informácie sa k nám dostávajú len sporadicky cez známych, ktorí sa odvážia opustiť krajinu,“ vyjadruje svoje obavy.
Režim v Iráne, podľa Jahanpour, vzhľadom na krízy ako vojna či nepokoje, zachováva strategické sústredenie na bahájskej komunite, ktorá sa stala obetným baránkom. Napríklad nedávny prípad jej príbuzného, Peyvanda Naimiho, ktorý čelí obvineniam a hrozbe popravy, podčiarkuje zhoršujúcu sa situáciu. Jahanpour rozpráva, ako boli baháji obviňovaní z podnecovania násilia, hoci ich náboženstvo je zásadne proti akejkoľvek forme násilia.
Utláčaná viera a prevádzkované školy
Bahájska viera, ktorá vznikla pred menej ako 200 rokmi, nie je v Iráne uznávaná a jej stúpenci sú považovaní za podozrivých jednotlivcov, čelí stálemu prenasledovaniu a zatýkaniu. Venus vysvetľuje, že bahájske školy a projekty na pomoc nízkopríjmovým rodinám boli po islamskej revolúcii pozastavené alebo úplne zakázané. „Naša viera sa snaží prispieť k lepšiemu svetu, vzdelávaniu a charite. Režim by však rád eliminoval akúkoľvek formu nezávislej organizácie,“ dodáva.
V súčasnosti sa baháji ocitajú v situácii, kde nemajú povolené ani najzákladnejšie zamestnania. Vláda naďalej systematicky zbiera informácie o svojich občanoch, pričom sa zameriava predovšetkým na bahájske komunitné centra a ich aktivity. Sťažnosti odhalené osobitnými spravodajcami OSN naznačujú, že prax prenasledovania bahájov pripomína opakované historické traumy, akými bola okupácia nacistickým Nemeckom.
Baháji v spoločnosti: Existenciálny boj o prežitie
Celý komplexný obraz života bahájov v Iráne je obohatený informáciami o ich spoločenských praktikách. Opisuje, ako bahájci majú problém s organizovaním svadieb a pohrebov, pretože nemajú povolené mať vlastné miesta pre tieto rituály. „Naša komunita je pod neustálym dohľadom a akékoľvek aktivity, ktoré vykonávame, sú považované za výnimočne nebezpečné,“ zdôrazňuje Jahanpour.
Praktická stránka života bahájov v Iráne sa vyznačuje serióznymi obmedzeniami. Ich prístup k zamestnaniu a vzdelaniu je obmedzený – ich deti nemôžu navštevovať univerzity a prax ukazuje, že režim pravidelne zatýka vzdelaných jednotlivcov a zbavuje ich všetkých práv. Komunita sa snaží prežiť, no stále čelí výzvam, ktoré sa v priebehu desaťročí nezmenili.
Záver: Cez prax utrpenia k voľbe útulku
Venus Jahanpour je živým svedectvom o boji za prežitie a odolnosť bahájskej komunity v Iráne. Na Slovensku nachádza určitú formu slobody, no srdcom zostáva spojená so svojou rodinou a priateľmi, ktorí čelí nepredstaviteľným ťažkostiam. S týmto bezprecedentným príbehom o útoku na základné ľudské práva sa Jahanpour usiluje o zmenu a osvetu o osudoch prenasledovaných v Iráne.
