Dôchodkový systém a jeho problémy: Čo čakať od druhej pilierovej reformy?
V uplynulej dekáde bol z druhého piliera vyplatených impozantných 720 miliónov eur, pričom z tejto sumy sa 423 miliónov eur vyplatilo v predchádzajúcich dvoch rokoch. Tieto čísla však vyvolávajú obavy, najmä v súvislosti s nízkou výškou doživotnej anuity, ktorá za rok 2025 dosiahla len 26,20 eur mesačne, pričom ju poberalo približne desaťtisíc sporiteľov. Takýto objem penzií nepredstavuje adekvátne zabezpečenie pre väčšinu nielen dnešných, ale aj budúcich dôchodcov.
Okrem toho sa v súvislosti s reformou dôchodkového systému, zavedenou v roku 2023 vládou Eduarda Hegera, očakáva, že sa podarí napraviť chyby, ktoré vznikli počas minulých vlád Roberta Fica. Napriek týmto pozitívnym krokov si však treba uvedomiť, že väčšina súčasných dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, volila programový výber, čo im umožnilo vybrať si svoje úspory v jednom balíku. O tento krok požiadalo 10,5 tisíca nových dôchodcov, ktorým bolo prerozdelených 150 miliónov eur, pričom priemerná suma na jedného penzistu predstavuje 14 200 eur. To je viac než priemerný zostatok na účtoch aktívnych sporiteľov, ktorý iba 9 550 eur.
Reforma, hoci pribrala zásadný význam, naďalej nevyriešila zásadný problém, ktorým sú spory medzi sporiteľmi a štátom. Systém druhého piliera bol zavedený v roku 2005 s vidinou, že zabezpečí dôchodkovú stabilitu pre budúce generácie, najmä ak sa doňho zapojili ženy do 35 rokov a muži do 40 rokov, čo im malo umožniť využiť potenciálny rast akciových trhov. Počas posledných rokov sa však situácia na trhu zhoršila a dôsledky sa odrazili na dôchodkových účtoch mnohých sporiteľov, ktorí teraz pociťujú nedostatok získať adekvátne dôchodky.
Pavel Škriniar, odborník z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity, varuje, že systém druhého piliera môže byť považovaný za zlyhanie, najmä pre tých, ktorí očakávali stabilné zhodnotenie svojich úspor. Kritika sa však sústredí na legislatívne zásahy, ktoré oslabili sľubovaný prínos druhej pilierovej reformy. Politici sa opakovane dostávali do konfliktu so záujmami sporiteľov, pričom legislatívne opatrenia z rokov 2009 a 2013, ktoré vyžadovali garantovanie výnosov a presun do dlhopisových fondov, spôsobili, že investície stratili na výnose a efektivite.
Zmeny zamerané na ochranu sporiteľov sa mnohí domnievajú, že pôsobili paradoxne. Politicky motivované presuny do dlhopisových fondov, ktoré v porovnaní s akciovými fondmi prinášali slabé výnosy, spôsobili celkovú stratu, ktorá sa odhaduje na šesť miliárd eur. Je jasné, že takáto strata má priamy dosah na budúce penzie a úspory súčasných a budúcich dôchodcov.
Aby mohli prevyšovať dôchodkové výdavky, bude nevyhnutné pochopiť dôsledky týchto politických rozhodnutí a prijať opatrenia na ich korigovanie. Tí, ktorí nasledujúce roky dovŕšia vek dôchodku, budú musieť čeliť vysokému riziku, ak sa reformy nezosúladia so skutočnými potrebami obyvateľstva. Pritom otázka dôchodkového zabezpečenia zostáva kritickou témou, ktorá vyžaduje komplexný a informovaný prístup k zabezpečeniu adekvátneho dôchodkového príjmu pre všetkých.
