Jedna dobrá správa, jedna obava a jedno varovanie
Dobrou správou pre Slovensko je, že krajina nemusí čeliť strate stoviek miliónov eur z plánu obnovy, ak prepracuje návrhy zonácie štyroch významných národných parkov: Tatranského národného parku (TANAP), Národného parku Malá Fatra, Národného parku Poloniny a Národného parku NAPANT. Tieto zmeny by mali spĺňať nielen legislatívne požiadavky Slovenska, ale aj smernice Európskej únie, medzinárodné dohovory a odborné stanoviská, ktoré sú v tejto oblasti kľúčové.
Úloha je jasná a uskutočniteľná, pokiaľ sa do procesu zapoja odborníci. Napriek tomu niektoré obavy ostávajú. Problémy vyplývajú z nekompetentnosti a ignorovania vedeckých poznatkov, ako aj z nedostatku politickej vôle. Mnoho úradníkov sa zdá, akoby hazardovali s verejnými prostriedkami a hodnotami, pričom chýba aj akýkoľvek pocit zodpovednosti či pud sebazáchovy.
Práve to vyvoláva otázku, kde je skutočný problém, ak všade vidíme jasné a priehľadné riešenia. Strach, že schválené zmeny nebudú zodpovedať potrebám ochrany prírody, je oprávnený. Od jednotlivých rozhodujúcich osobností nie je realistické očakávať, že sa budú správať rozumne, keď, ako sa zdá, jediným ich záujmom sú osobné zisky a udržanie moci.
Namiesto pasívneho očakávania sa ukazuje ako efektívnejšie apelovať priamo na Európsku komisiu. V rámci jej povinnosti zasahovať a chrániť záujmy Európy by mala zasiahnuť, podobne ako tomu bolo v prípade pokusov slovenského štátu zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento úrad nielenže chráni ľudské práva, ale aj prostriedky Európskej únie.
Situácia okolo zamýšľaných zmien zonácie národných parkov má ďaleko väčší dosah, než si mnohí možno myslia. Ide totiž o ochranu prírodných hodnôt, ktoré majú európsky význam a sú zahrnuté v sieti Natura 2000. Naplnenie týchto záväzkov je preto nevyhnutné, aby sa zachovali ekosystémové služby, na ktorých sa spolupodieľame aj my ako občania.
Posledné varovanie pre kompetentné autority by malo byť jednoznačné: podceňovanie tejto problematiky je neprijateľné. Chránené prírodné hodnoty a dôležité ekosystémové služby nesmú byť obetované pre krátkodobé zisky. Ak sa budú podporovať aktivity, ktoré poškodzujú prírodu, a to všetko pod rúškom ochrany, poškodí to nielen povesť samotnej Európskej únie, ale aj dôveru verejnosti voči jej inštitúciám.
Nebolo by to iba obyčajné Kocúrkovo; bolo by to Kocúrkovo na druhú. Takéto konanie môže mať dlhodobé negatívne dopady na vnímanie Slovenska nielen v rámci EÚ, ale aj medzi občanmi, ktorí jednoznačne dbajú na ochranu prírody a ekosystémov, ktorými sme obklopení.
