Zmeny v stratégii „Buy European“ od Európskej komisie
Európska komisia plánuje zmierniť svoju významnú iniciatívu v oblasti priemyselnej politiky, týkajúcu sa uprednostňovania európskych výrobcov vo verejných zákazkách, uznávanú ako „Buy European“. Podľa informácií denníka Handelsblatt, v rámci revidovaných pravidiel by mali byť chránené len vybrané sektory, a to v menšej miere, než sa pôvodne predpokladalo.
Navrhované úpravy zahŕňajú aj zmeny týkajúce sa kritérií označenia „vyrobené v EÚ“. Odteraz by sa pre zaradenie do tejto kategórie mohli uchádzať aj obchodní partneri európskych krajín. To znamená, že všetky aspekty týkajúce sa výrobných procesov budú mať v porovnaní s predtým uvoľnenejšie podmienky, čo môže mať široké dôsledky na priebeh dodávkových reťazcov v rámci EÚ.
V aktuálnom návrhu sa plánuje vylúčiť z legislatívy aj množstvo komponentov, vrátane mikročipov, senzorov, systémov autonómneho riadenia a cloudových služieb. Tým pádom nebudú existovať minimálne kvóty pre európske čipy, umelú inteligenciu či softvérové komponenty používané v automobilovom priemysle. Rovnako sa na zoznam výnimiek dostanú aj oblasti biotechnológie a robotiky.
Komisia má v úmysle predstaviť konečný návrh legislatívy v stredu, pričom obsahuje súbor opatrení, ktoré majú urýchliť produkciu v priemysle a podporiť dekarbonizáciu. Tento súbor, známy ako Industrial Accelerator Act, má za cieľ posilniť európsku priemyselnú kapacitu a chrániť ju pred nadmerným dovozom z Číny. V tomto kontexte bude štátna pomoc podmienená dodržiavaním sektorovo špecifických kvót pre produkty vyrobené v Európe.
Vzhľadom na tieto zmeny, analýza a posúdenie dlhodobých účinkov na európsky trh budú kľúčové. Je potrebné zvážiť, ako sa tieto úpravy dotknú konkurencieschopnosti európskych výrobcov a aké budú možné dôsledky pre konečných spotrebiteľov a ekonomiku EÚ ako celku.
