Ruti Beery: Izraelská občanka zo Slovenska zažívajúca vojnové obavy
V súčasnosti nachádzame Ruti Beery, izraelskú občanku narodenú na Slovensku, v Tel Avive, kde prežíva ťažké chvíle. Vo veku 89 rokov čelí situácii, ktorú si roky pamätá z detstva, keď počas Druhej svetovej vojny musela skrývať svoju identitu. Práve teraz, s napätím v oblasti Blízkeho východu, sa jej spomienky vracajú, keď sa ocitá uprostred nových konfliktov, tentoraz s Iránom.
Od rána do predpoludňajších hodín počuje sirény varujúce pred raketovými útokmi a snaží sa nájsť bezpečné útočisko. Ruti opisuje, ako je pre ňu ťažké zliezť do pivnice podčas sirén, keď jej to trvá dlhšie než iným. Tieto varovania zazneli už trikrát v priebehu menej než troch hodín. Každé vyzvanie si vyžaduje rýchlosť a dôvtip, pamätajúc na to, čo prežila ako dieťa počas vojny.
V súčasnosti, keď izraelsko-americký útok na Irán vyvolal vážne vojenské akcie, Ruti reaguje s pocitom úľavy: „Chvalabohu, že už je to tu,” hovorí so zmesou strachu a odhodlania. Dlhé obdobie napätia pred vojenským konfliktom ju trápilo, a teraz sa cíti, akoby sa niečo konečne pohlo. Avšak nie je to len radosť, ktorá jej napĺňa myseľ; má obavy o budúcnosť svojej krajiny a života v nej.
Ruti Beery emigrovala zo Slovenska do Izraela koncom 60. rokov, avšak jej spomienky na detské útrapy za vojny stále zostávajú živé. V TB, v pivnici, sa snaží ochrániť pred raketovými útokmi, zatiaľ čo v ňom cítite známy pocit strachu, aký zažila vo svojom detstve. Popritom je Ruti svedkom vojenskej prípravy a modernizácie, ktorá je už niekoľko mesiacov diskutovaná a implementovaná v Izraeli. Prípravy na možný útok zo strany Iránu boli intenzívne, a teraz, keď sa konflikty zintenzívnili, je jej strach oprávnený.
Ruti si pamätá, ako sa vojna stala súčasťou jej každodenného života, a tak nie je pre ňu prekvapujúce, že dnes, počas raketových útokov, znova zažíva obavy o prežitie. Jej historické skúsenosti so skrývaním sa a boja sa znovu ožívajú, pričom je uvedomelá o tom, čo môže prísť v najbližších dňoch a týždňoch.
Na samom konci počas rozhovoru Ruti podotkla: „Musíme sa ísť ukryť,” čím v jednej vete vystihla žiaľ ostrej reality, s ktorou čelí obyvateľstvo Izraela v čase vojny. Situácia je zložitá a plná napätia, a s ňou sa nesie aj história, ktorú nesú na svojich pleciach, vrátane osobných tragédií a prežitých hrôz, ktoré skúsenosť s vojnou ešte viac podčiarkujú.
