Exprezident Jun Sok-jol odsúdený na doživotie za vzburu
Juhokórejský súd v Soule vyniesol historický verdikt, keď uznal bývalého prezidenta Jun Sok-jola za vinného zo vzbury v súvislosti s jeho rozhodnutím vyhlásiť stanné právo v roku 2024. Súd rozhodol, že Jun by mal stráviť zvyšok svojho života vo väzení, hoci prokuratúra pôvodne žiadala trest smrti.
Predsedajúci sudca okresného súdu vyhlásil: „Trestný čin vedenia vzbury bol preukázaný.“ Sudca po podrobnej analýze situácie konštatoval, že Junov zámer bol paralyzovať Národné zhromaždenie na dlhú dobu, čo malo za následok obrovské sociálne náklady pre krajinu. Zároveň dodal, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by obžalovaný prejavil aspoň akúkoľvek ľútosť nad svojím konaním.
V súvislosti s týmto rozhodnutím bol súdený aj Junov bývalý minister obrany, Kim Jong-hjon, ktorý dostal 30-ročný trest odňatia slobody. Obvinenie voči nemu vychádzalo z jeho účasti na zavedení stanného práva a z predchádzajúcich nepovolených činností na ministerstve obrany.
Jun Sok-jol bol do úradu zvolený predchádzajúcom voľbami, avšak jeho prezidentovanie sa rýchlo dostalo do problémov. Po jeho vyhlásení stanného práva, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2024, sa parlament rýchlo postavil proti a nielenže zrušil toto rozhodnutie, ale aj suspendoval prezidenta z výkonu funkcie. Týmto aktom sa stal Jun druhým juhokórejským prezidentom v histórii, ktorý bol nútený opustiť funkciu.
Jun bol predtým odsúdený na päť rokov väzenia za marenie spravodlivosti, falšovanie úradných dokumentov a nedodržanie zákonných postupov pri zavádzaní stanného práva. Ešte predtým, v januári 2025, sa po svojom odvolaní z funkcie bránil zabarikádovaním sa v prezidentskom komplexe, čím bránil vyšetrovateľom v jeho zadržaní.
Hoci mu hrozilo najvyššie trestné postihnutie, Južná Kórea od roku 1997 nevykonala žiadne popravy odsúdených, čo vyvoláva debaty o význame a aplikácii trestu smrti v súčasnosti. Jun sa už vyjadril, že sa proti rozsudku plánuje odvolať.
