Slovensko nedokázalo efektívne využiť európske zdroje na sociálne služby pre seniorov
Podľa auditu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ) sa ukázalo, že Slovensko nemalo úspech pri využívaní európskych zdrojov na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb pre seniorov. Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) mohla krajina získať cez 160 miliónov eur na projekty v období rokov 2017 – 2021. Avšak takmer dve tretiny z tejto sumy, konkrétne 104 miliónov eur, ostali nevyčerpané, čo vyvoláva závažné otázky o efektívnosti plánovania a realizácie projektoch.
Predseda NKÚ, Ľubomír Andrassy, konštatoval, že tento nezrealizovaný objem financií naznačuje systémové nedostatky a zlé riadenie a koordináciu medzi jednotlivými ministerstvami. V roku 2024 žilo na Slovensku viac než milión ľudí vo veku nad 65 rokov, pričom od roku 2020 vzrástol ich počet o viac ako 85 tisíc. Naproti tomu sa celková kapacita zariadení pre seniorov zvýšila len o dve tisíc miest, pričom v tom istom roku oficiálne požiadalo o miesto v týchto zariadeniach viac ako 8 600 osôb, avšak nedostalo pozitívnu odpoveď.
V roku 2011 Slovensko schválilo politiku deinštitucionalizácie sociálnych služieb, ktorá zaviedla obmedzenie maximálneho počtu klientov na 40 v jednej budove. Zariadenia rodinného typu boli definované v roku 2024, avšak návrhy na ich zriadenie neprešli predchádzajúcou analýzou ohľadom finančnej udržateľnosti. Tieto opatrenia vyvolali obavy o dlhodobú udržateľnosť takýchto zariadení.
NKÚ upozornil, že náklady na prevádzku zariadení pre seniorov prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Tieto zariadenia často museli byť dofinancované z darov a vlastných zdrojov zriaďovateľov. Vysoké náklady mohli viesť k potrebne zvyšovania kapacít, na čo upozornili aj niektoré kontrolované subjekty. Okrem toho sa predpokladá zvýšenie cien služieb do výšky, ktorá sa stane dostupná len pre privilegovanú skupinu občanov.
Jedným z hlavných problémov, ktorým zariadenia čelili, bol nedostatok kvalifikovaného personálu. Aj keď bol zachovaný minimálny počet zamestnancov, dlhodobé udržanie personálu sa ukázalo ako náročné. Nevyužitý pracovný potenciál cudzincov a nedostatočné finančné ohodnotenie zamestnancov zohrávali dôležitú úlohu v tejto situácii. V priemere sa mzdy pracovníkov v týchto zariadeniach v roku 2024 pohybovali od 809 do 1 330 eur, čo predstavovalo 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Na zlepšenie situácie ministerstvo práce zaviedlo stabilizačný príspevok vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb, určený na udržanie zamestnancov do konca roka 2025. Uvedené financie sú však len dočasným riešením, pretože na rok 2026 sú vyčlenené iba 21 milióny eur.
Kontrolóri tiež zistili, že z deviatich kontrolovaných zariadení len dve mali uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti, pričom toto zlyhanie bolo ospravedlnené naplnením limitov poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok už neodrazuje potreby prijímateľov služieb, čo poukazuje na závažné nedostatky v legislatíve a praxi poskytovania služieb pre seniorov.
