Historik Dušan Kováč: O tom, aký bol Štúr človek, vieme vlastne veľmi málo
Osobnosť Ľudovíta Štúra je v slovenskej kultúre stále živá, pričom jeho odkaz ostáva aktuálny aj v 21. storočí. Tento fenomén možno pozorovať aj v nedávno uvedenom filme režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Ten sa v priebehu svojho prvého víkendu v kinách stal najnavštevovanejším filmom, hoci v skutočnosti do značnej miery zjednodušuje Štúrov obraz prostredníctvom fiktívneho romantického vzťahu so slečnou Adelou Ostrolúckou.
Podľa historika Dušana Kováča z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, kladenie dôrazu na romantické aspekty a mýty okolo Štúra vytvára bariéry pri pochopení skutočného kontextu jeho života a doby, v ktorej žil. „O Štúrovi, aký to bol človek, vieme vlastne veľmi málo,” upozorňuje Kováč, pričom rozšírené mýty z minulosti ovplyvňujú aj súčasnosť.
Osobnosť Štúra ostáva nadčasová predovšetkým kvôli jeho zasluhám vo vzdelávaní a kultúre. V súvislosti so skutočnosťou, že jeho vyučovanie má v súčasnosti značný dopad, sa pýtajú mnohí, prečo práve teraz rezonuje jeho odkaz. „Štúr je vo výučbe dejepisu, literatúry a slovenčiny a zostáva ikonickou postavou národného hnutia,” hovorí Kováč a dodáva, že jeho pedagogické a literárne dedičstvo ostáva dôležitou súčasťou slovenského vzdelávacieho systému, i keď nie vždy je jasné, ako vôbec vyzeral jeho každodenný život.
Kováč obhajuje myšlienku, že verejnosť by sa mala zapojiť do hlbšieho skúmania skutočných životných okolností Štúra po vzore osobností ako George Washington alebo Abraham Lincoln v Spojených štátoch, ktorých príbehy sú predávané už od útleho veku. „Všetci vytvárame idoly a často o nich vieme veľmi málo,” tvrdí.
O Štúrovi by sa nemalo uvažovať iba ako o literátovi, ale predovšetkým o politickej a národnej ikone. Jeho kodifikácia slovenčiny a pohľad na spoločenské zmeny sú síce historicky významné, ale mnohí moderní čitatelia ešte nevnímajú hĺbku jeho práce. Kováč dopĺňa, že Štúr bol skôr politikom a mysliteľom než literátom, a jeho literárna činnosť nemá takú silu, aby oslovila široké masy v súčasnosti, ako to robí literatúra iných autorov.
Napriek záujmu o jeho osobnosť a dejiny sa dnes, ako Kováč zdôrazňuje, literatúra číta menej než kedysi. To viedlo k prehlbovaniu rozporu medzi moderným vnímaním a historickým kontextom, v ktorom Štúr žil a pôsobil. Osobnosti ako Štúr sa tak ocitajú na periférii spoločenského diskurzu, pretože moderná doba ťažko nachádza paralely a spriaznenosť s rokovaním a témami 19. storočia.
Vyzerať na Štúra a dobu, v ktorej žil, obzvlášť z pohľadu dnešného mladého človeka je výzvou. Kováč poukazuje na fakt, že sme svedkami kritického prehlbovania historickej pamäte, ktorá pre mnohých predstavuje len skryté mýty a tradície. S ohľadom na EÚ a moderné hodnoty z mladej perspektívy sú mnohé zložitosti, s ktorými sa Štúr vyrovnával, zasadené do úplne odlišného kontextu.
Na konci svojej úvahy Kováč pripomína, že práve osobnosti ako Štúr slúžia ako most medzi historickými obdobými a terajšími otázkami. Rozprávanie o jeho živote a odkaze je nevyhnutné pre pochopenie toho, kým sme, a akú kultúru vytvárame pre budúce generácie. „Sme dedičmi tej doby a hoci sa s ňou žiť ťažko, dôležité je, ako si k nej nájdeme cestu,” uzatvára historik.
